Red [Chapter 1.]

15. června 2011 v 16:35 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories




Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

Krátke čierne pramienky vlasov z ofiny jej dopadali do jej tmavo-zelených očí. Sklonila sa dolu aby si zaviazala šnúrky na teniskách.
"Aký zvláštny deň." prebehlo jej mysľou a sebavedome sa vystrela,a poškriabala na zátylku. Chladný vietor ju obaloval svojim neľútostným chladivým náručím, no jej kožená bunda voči nemu bola vcelku odolná. Prižmúrila oči a vychutnávala si posledné dni jesenného počasia. Bolo tak búrlivé, ale i kľudné. Presne také ako bol jej život.
Malými opatrnými krokmi prechádzala drobnou cestičkou v parku a popritom jej z nohavíc trčala kľúčenka od mobilu.


Jej kroky boli pomalé a ladné. Svet okolo nej bol nerušený, nikým ani ničím. Zasnene pozerala na pár labutí v jazierku uprostred parku. Pri brehu plávali kačičky. Dievča sa pousmial a otočilo. Jej oči zaregistrovali len bielu bundu, čierne vlasy a v zápetí obe postavy dopadli do vody.
Dievča sa vynorilo a zahrablo si mokré vlasy do zadu. ,,Do kelu nemôžeš sa dívať?!" zanadávalo. Oproti nej sa vynorilo druhé dievča. Mokré vlasy jej padali do tváre a stekala po nich voda. ,,Prepáč... Neubrzdila som to," zomklo pery a pozeralo na ňu.
"Ryuu." drzo podala ruku dievčaťu pred sebou s jej zaujímavým výrazom na tváry. Dievča priklonilo hlavu k pravému ramenu a nesmelo podalo tiež svoju, o niečo menšiu, ruku. "Ha-Hayate.." zamrmlala a jej kútiky sa mierne pousmiali.
Ryuu prevrátila očami a rýchle sa zasa postavila na nohy.
Obe slečny sa vyštverali von z jazierka. ,,Prepáč..." zopakovala Hayate a mokrá si ľahla na trávnik. Vzápätí sa začala strašne smiať. ,,Čo je tu smiešne?" nechápavo ju sledovala Ryuu a sadla si vedľa nej. ,,Nikdy som si nemyslela, že sa niekedy s niekým takto zoznámim," dala si dole mokrú bundu a hodila ju vedľa sebe. Na sebe mala len premočenú červenú košeľu.
,,Mala by si si tú bundu dať dole, prechladneš," nevinne sa na ňu usmiala, akoby to čo sa práve stalo mal na svedomí niekto iný a nie ona.
Ryuu zvraštila obočie. "Neviem ako ty, ale ja sa v mojej bunde cítim pohodlne." pritiahla si golier bližšie ku krku a nenápadne sledovala Hayate rozvalenú na trávniku. "Čo ťa vlastne zaviedlo sem, do tejto časti parku? Len málo ľudí vie o tomto mieste. Väčšina z nich je presvedčená, že tu straší." zachichotala sa zlomyselne Ryuu a prisadla si k Hayate o niečo bližšie. "Čo myslíš?"
,,Bu..." povedala Hayate a usmiala sa na ňu, ,,neverím na duchov." posadila sa a otočila hlavu ku nej. ,,Jediná vec kde straší sú ich hlavy," privrela oči a nechala si hladiť tvár vánkom. ,,Je to tu nádherné, prvykrát ma sem vzal môj otec. Sedeli sme tu a celé hodiny pozerali na jazierko," usmiala sa. ,,A čo ty? Hádam, že keď si tu duchov sa nebojíš," šťuchla do nej.
Ryuu zavrtela hlavou. "Vyzerám snáď na to?" opätovala Hayatin úsmev, no akosi posmutnel. "Mňa otec nikdy nikam nebrával. Bol zabratý svojou prácou a mňa bral ako každodennú samozrejmosť. Vie, že má dieťa, ktorého si ledva pamätá meno." Ryuu potiahla nosom a hlavu si položila na kolená. "Ale to nič." Posadila sa znovu vzpriamene a zakryla tak všetku zlobu a sklamanie. "Je inak zvláštne, že niekoho ako ty, stretnem práve tu a teraz. Si také menšie rozptýlenie." Naklonila sa k Hayate a dívala sa jej uprene do očí.
,,R-rozptýlenie? Nerozumiem čo tým myslíš..." mierne bojazlivo pozerala do jej očí. Potom sklonila hlavu: ,,S tvojím otcom mi je to ľúto. Nemám rada rodičov, ktorí si nevážia svoje deti." Potom na ňu opäť pozrela. Hodnú chvíľu sa dívali druhej do oči a mlčali. Slnko pomaly zachádzalo a ozimilo sa. ,,Bývam tu kúsok, ak nemáš nič proti zájdeme ku mne a dáme si teplého čaju," usmial sa Hayate, postavila sa a podala jej ruku. ,,No tak poď." Ryuu sa jej chytila a obe vykročili zo strašidelnej časti mestského parku.
Ryuu poslušne kráčalo za dievčaťom o čosi menšej postavy, za to jej celkom podobnej vzhľadovo. Trochu ju prekvapivo, koľko vodcovského ducha sa v nej náhle vzalo. Veď čo si mohla myslieť? Spoznali sa mokré v jazierku, v tom temnom parku na jeho konci. "Zvláštne. Dnes je naozaj zvláštny deň." zašepkala a naďalej nasledovala Hayatine sebeisté kroky.


 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Shinjitsu :3 Shinjitsu :3 | Web | 14. července 2011 v 19:25 | Reagovat

Oyii jaké chyby xDDDDD
Krásne to znie zatiaľ :3, ikeď niekde som sa dokonca aj stratila.. tak ma to pomietlo O_o :D Asi si to neviem tak dobre predstaviť.. Yurí ^3^ aww

2 hry-online-zdarma-superhry hry-online-zdarma-superhry | Web | 31. srpna 2011 v 7:48 | Reagovat

Chceš vyhrát super telefon Nokia E7? Podívej se na http://raketka.cz/soutez-o-telefon-nokia-e7 a hlasuj(zabere to max 1 minutku) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama