Red [Chapter 6.]

25. července 2011 v 21:35 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories

Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

Druhý deň začal pre Ryuu skepticky. Skôr než zacítila prvé ranné lúče slnka, ktoré sa predierali skrz žalúzie, otec ju oblial svojimi štipľavými nadávkami o tom, že zasa zmešká do školy. To, že je neschopná už od neho vedela, ale netušila, že je pre neho až toľkým sklamaním. Vo cvhíli kedy si pretrela oči si spomenula na Hayate. Smutne pozrela na otca, ktorý jej v zápätí strelil facku a odišiel z izby, zanechajúc len dozvučujúcu facku na líci. Na krajíčku sa jej zjavili drobné kvapky sĺz, no nenechala sa tak ľahko odratiť. Navliekla na seba džíny a tričko, s obrázkom retro Mickey Mousa a rozbehla sa na autobusovú zastávku. "Bolo by úžasné ju opäť vidieť..." zašomrala a pevne uchopila peňaženku.


Zaplatila si lístok a posadila sa na sedadlo tesne pri dverách. Starí ľudia na ňu hľadievali, no dnes akoby si šli oči vyočiť. Znechutene na nich pozrela a tak sa radšej postavila ku dverám. Vystúpila z autobusu a pomalými krokmi prešla cez cestu. Pár dievčat ju pozdravilo, pár si zase neodpustilo uštipačné poznámky, ktoré sa jej však darilo ignorovať a zachovala si neutrálny výraz na tvári. Obdarovala ich nepekným pohľadom a vošla do budovy školy. Gymnázium. Študentka tretieho ročníka, čo znamenalo, že o rok túto budovu nadobro opustí. Vošla do triedy a posadila sa na svoje miesto. Vzadu pri okne. Trieda sa postupne naplnila celým kolektívom. Zdalo sa, že dneska sú komplet. Zazvonilo. Dvere sa otvorili a v triede nastalo ticho. Dnu vošiel profesor, no nebol sám.
Ryuu si podoprela znudene hlavu a začala sa dívať von z okna. Obloha sa zatiahla a silný vietor do miesnosti vháňal vôňu čoskorého dažďa. Konáre starej brezy neprestajne udierali do okna, čo jej nemálo liezlo na nervy. Zamračila sa prudko pozrela na profesora pred tabuľou. "Čo?" skríkla, čo rozosmialo celú triedu, no chladný pohľad učiteľa zostával vždy chladný, najmä ak sa to týkalo nedbanlivého vykrikovania cez hodinu. Breza zasa niekoľko krát udrela do obloka, no s Ryuu to ani netrhlo.
"Deje sa niečo, slečna Kagurumi?" Ryuu jeho slová nevnímala, pretože celé svoje vedomie zanechala na nízkom dievčati stojac vedľa učiteľa. "Ha-Hayate? Čo do pekla...?!" "Slečna Kagurumi! Ešte raz a budem nútený Vás poslať za riaditeľkou!" Hayate skamenela a svoj pohľad uprela na profesora, akoby jej dokázal pomôcť v úteku z triedy.
"Trieda," profesor sa postavil spriamene pred triedu a Hayate schytil okolo ramien "toto je Hayate Takanori, vaša nová spolužiačka. Dúfam, že jej tu vytvoríte príjemné prostredie. Chcela by si nám o sebe niečo povedať?" Hayate rýchlo zavrtela hlavou, sklonila hlavu dolu a pevne stiskla aktovku v dlaniach. Učiteľ sa len letmo sa usmial a ukázal jej miesto vedľa Ryuu.
Prešla cez uličku sledovaná pohľadmi svojich nových spolužiakov. Posadila sa na voľné miesto. Vytiahla si z aktovky knihu a položila ju na lavicu. Osoba sediaca pred ňou sa otočila. ,,Takže Hayate?" čiernovlasý chlapec sa zaškeril. ,,Eh?" pozrela na neho a nesmelo prikývla. ,,Som Kenji," podal jej ruku. Neochotne, skôr zo slušnosti mu podala ona tu svoju. ,,Teší ma," pousmiala sa. Chlapec sa na učiteľovo varovanie otočil späť. Sklonila hlavu a otvorila si knihu. Za ten čas na Ryuu ani nepozrela, tá však na ňu hľadela nepretržite. Ona však blbo hľadela do knihy. ,,Hayate, môžeš nám povedať odpoveď na tretiu otázku?" opýtal sa jej učiteľ. Bolo trochu čudné, že ju oslovil menom, lebo väčšinou na hodinách padali len priezviská, no nikomu v triede to neprišlo divné, keďže bola v triede nová a učiteľ sa len snažil spríjemniť jej jej prvý deň. Teda až na Ryuu. Tá na neho zamračene hľadela.
,,A-áno," Hayate sa postavila.
Medzitým si Ryuu zo zúfalstva prudko treskla hlavu o stôl, čo učiteľ už nevydržal a poslal ju za dvere. Špičkou tenisky kopla do steny a rukou si zakryla ústa. "Prečo práve ona?" Skĺzla po stene dole až k zemi a len tak-tak, že sa nerozplakala. Avšak, zamračila sa pri predstave, že Kenji sa zasa o niečo pokúšal. Zaťala zuby a hlavu si položila na kolená. "Toto sa už nedá vydržať," pomyslela si a zahryzla sa do palca. Niekto nechce aby pred ňou utekala, no čím viac sa snažila zabudnúť, tým viac sa jej Hayate dostávala do cesty. Či už to nazvať osudom, alebo náhodou, niečo jej skrižovalo plány práve s ňou.
Ryuu zavrela oči, pomaly ich otvorila a hlavu zodvihla k stropu. "Milujem ťa," zašepkala a v tej istej chvíli zazvonilo.
Všetci vybehli z triedy ako stádo divých koní. Len Hayate nikde. Ryuu sa postavila a obrátila ku dverám. Započúvala sa. ,,Tak ako sa ti zatiaľ pozdáva tvoja nová trieda?" opýtal sa profesor. Ticho. ,,Nemusíš sa báť, určite si tu čoskoro zvykneš a nájdeš kamarátov." ,,Uhm." Následne vyšiel z triedy on s úsmevom na tvári a potom... nikto. Ryuu vošla do triedy, že si konečne vezme svoje veci a presunie sa do druhej učebne. Zastala vo dverách. Hayate sedela opretá o katedru a pozerala do zeme. Druhé dievča si odkašlalo aby na seba upozornilo. ,,R-ryuu..." narovnala sa Hayate, ,,J-ja... mrzí ma to, nevedela som, že sem chodíš." Ryuu prešla okolo nej snažiac sa nemyslieť na tie oči a pobrala sa ku svojej lavici. ,,Tak čo tu robíš?" opýtala sa trochu drsným tónom. Zdalo sa, že jej nechcela priznať svoje city, a stoj čo stoj si chcela zachovať vážny výraz a meno na škole. ,,Otec bolo toho názoru, aby som sem išla... Profesor, čo tu bol je jeho kamarát."
Ryuu prikývla a vybarala si učebnice spod lavice, ktoré si následne pritisla k hrudi. "Ryuu?" zamrmlala bojazlivo Hayate, pretože dievča z nej ešte vždy nespustilo zrak. "Eh... Prepáč. Zamyslela som sa, ale zrejme to nemá cenu." Namyslene trhla hlavou, aby odohnala svoju ofinu z tváre a ráznym krokom podišla k dverám. "Stalo sa niečo?" znova sa opýtala Hayate a všimla si ako sa Ryuu začala triasť. "Hayate!" skríklo dievča a hodilo sa jej okolo krku, zanechajúc učebnice pohodené pri dverách. Hayate ale nebola tak ľahko zlomyteľná a chladno Ryuu od seba odsotila. Dievča si nechápavo odhrnula vlasy za ucho a nemo sa dívala, ako Hayate odcháza preč. Všetko sa zasa začína rozpadať ako domček z karát a to len jej vlastnou chybou.
Hayate vyšla z triedy. Ryuu si rýchlo pozbierala učebnice a vyšla za ňou. Dievčina pred ňou pozerala na čísla tried a hľadala tú v ktorej práve majú mať hodinu matematiky. Prešla popri čiernovlasom chlapcovi, ktorý stál obklopený bandou chalanov a dievčat. Áno, Kenji bol hviezdou školy. Rozbehol sa ku Hayate a chytil ju za plece. ,,Hľadáš triedu?" opýtal sa a pousmial. Popritom kútikom oka pozrel na Ryuu. Žeby snáď niečo tušil? ,,Áno," povedala Hayate. ,,Odvediem ťa tam," pritisol si ju ku sebe a kráčali po chodbe. Prešli okolo kabinetov a šli hore po schodoch. Zastali pred učebňou. ,,Tak tu je to," otvoril jej dvere. ,,Ďakujem," vošla dnu a on za ňou. ,,Nikto tu nie je..." ,,No, hodina začína až za 10 minút, takže su všetci ešte porozlietaný," postavil sa oproti nej a vzal jej pramienok vlasov do ruky. Dvere však nechal pootvorené. ,,Ďakujem, že si mi ukázal triedu, ale nemal by si sa vrátiť k tvojim kamarátom?" opýtal sa a urobila krok vzal. ,,Tí? Sú to hlupáci, len s ními strácam čas," pritisol si ju ku sebe.
Ryuu so zimomriavkami po celom tele podišla k dverám a zreničky sa jej pri pohľade na premitajúci sa obraz pred ňou, zúžili. Kenji práve pobozkal Hayate, no ona sa ktovie ako nebránila. Dievča sťažka preglo a skrylo sa za stenu. "To-To nemôže byť pravda," opakovalo si neustále dookola a hlas sa jej pritom triasol z ničotnej bezmocnosti.
"Kenji nie!" Kenji ustúpil a z nevinného výrazu bolo jasne viditeľné ospravedlnenie. "Ja.. Ja..." "Tak poď ku mne." Chlapec ju pevne objal vo svojom náručí a nežne ju pobozkal na vlasy. "NIE!" Hayate sa vybavili pred očami spomienky z noci, kedy sa s ňou Ryuu vyspala. Tie bozky. "Čo sa deje? Si panna, alebo čo? Neboj, budem nežný..." Hayate pri otázke zčervenala a uvažovala, či sa dá vôbec považovať za "odpannenie" vyspatie s dievčaťom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama