Red [Chapter 7.]

27. července 2011 v 10:32 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu... |  Stories

Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

,,J-ja nemôžem... Tak... Prosím prestaň," pozrela do zeme a odstúpila od neho. ,,Ale no tak, neblbni, čo by dali iné keby som sa s nimi vyspal," podišiel ku nej, no ona ustúpila o krok. ,,Ale ja nie som ako oni..." ,,To máš teda pravdu, si krajšia ako oni, chceš to, tak si to priznaj," zaškeril sa. ,,Prestaň... prosím..." už mala slzy na krajíčku. ,,A čo ak to urobím? Pôjdeš za profesorom? Komu sa pôjdeš sťažovať? Každí chalan na škole hovorí o tom čo ja chcem urobiť a opačné pohlavie ťa už teraz nenávidí," priblížil sa ku nej, ,,nikto ťa nebude mať rád, ale ak budeš mojou babou, všetko sa zmení." Striaslo ju, keď jej to zašepkal do ucha a pritisla si ruky ku sebe. ,,Och si taká rozkošná, rozmaznané dievčatko od bohatého otecka. Takanori, majiteľ, ktorý vlastní najviac firiem na celom svete. Také rozmaznané dievčatká mám najradšej. Myslíš, si že povieš oteckovi a on ti pomôže?" Znovu ju pobozkal. Ryuu už chcela odísť, keď zrazu započula ten jej dobre známi zvuk. Pozrela do triedy. Kenji si držal líce na ktoré práve schytal peknú facku.


Kenji sa uškrnul a zdrapol ju za rameno. "Si moja!" "Prestaň!" Ryuu vletela do triedy a skočila medzi Hayate a Kenjim. "Kagurumi, čo tu zasa chceš?" Kenji sa zamračil a preložil si ruky cez hruď. "Je moja a ty ju necháš na pokoj! Dotkneš sa jej a ver mi, že to s tebou neskončí dobre!" Dievčaťu takmer až sršali plamene z očí, čo Hayate rozbúchalo srdce. "Tsk! Tak nabudúce..." chlapec si prehrabol vlasy a Hayate ponechal len nepríjemný pocit z jeho zlomyseľnej tváre.
"Si v poriadku?" Hayate pevne objala Ryuu. "Ďakujem!" Ryuu sa usmiala a objala ju tiež. "Prepáč mi za to čo som..." než stihla Ryuu preriecť svoj dlho pripravovaný preslov o tom, ako ju mrzí, že len tak zmizla bez stopy, Hayate ju umlčala bozkom. Dievča vtedy pochopilo, ako moc ju miluje a, že urobila len zbytočný prešľap v rozhodnutí.
Hayate pevne držala Ryuu a stále sa triasla. Kenjiho slová a pohľad, bála sa ho, teraz ju už len tak na pokoji nenechá, no pri nej sa cítila bezpečne. Na chodbe sa začali ozývať kroky toho stáda koňov. Dievčatá sa nechtiac pustili a posadili sa na miesta. Ako prvý vošiel Kenji nasledovaný radom pätolizačov a sadol si vedľa Hayate. Hodina začala a vzadu to vyzeralo nasledovne: Kenji zákerne hľadel na Hayate, tá zase do zeme a Ryuu zase zabíjala chlapca pohľadom. Najradšej by po ňom skočila a vypichla mu oči, aby sa už na ňu nikdy nepozrel. Hodina bola nudná a tak sa strašne vliekla, rovnako ako aj zvyšok pondelkového dňa. Škola sa konečne skončila. Opäť ostali v triede samé. ,,Ešte raz ti ďakujem, vážne je Kenji taký hlúpy?" Ryuu sa musela pousmiať: ,,Nie, ešte viac." Pohladila ju a chcela ju pobozkať, keď dievčaťu zazvonil mobil. Vytiahla ho z tašky a mlčky pozerala. Zdvihla ho: ,,Áno, otec? Áno, d-dobre... Uhm... Môže ísť so mnou aj kamarátka? Áno, nová spolužiačka, dobre..." Zložila a pozrela na Ryuu. ,,Otec ma chce vidieť, pôjdeš so mnou?" smutne na ňu pozrela. "Stalo sa niečo?" Hayate len zavrtela hlavou a stisla jej ruku.
Pomalými krokmi sa drali cez kaluže vody a za celú tú dobu Hayate nepovedala ani slovo. Ryuu schytila Hayate okolo ramien a usmiala sa. "Neboj," povedala povzbudivo, no než stihla niečo dodať, dievča pod jej objatím len klamlivo zodvihlo kútiky na úsmev. Po niekoľkých minútach trápneho ticha, ktoré Ryuu už takmer nemohla vydržať, konečne dorazil autobus s dostatočným meškaním. Nechala aby Hayate išla za ňou a ona tak mohla kúpiť lístky pre obidve. Sadli si na prvé dve sedadlá, kde Hayate si sadla k oknu a Ryuu poslušne vedľa nej. Schytila jej ruku, no Hayatin pohľad od obloku neodvrátil ani to.
Trápne ticho však naďalej pokračovalo. Dievčina pri okne zvierala aktovku v rukách a hľadela na mihotavé predmety, rastliny, či ľudí za sklom. Druhé dievča mlčky pozeralo do zeme a nervózne sa hralo so slúchadlami od mp3 prehrávača. Občas kútikom oka skontrolovala osobu vedľa seba, aby zistila, či sa jej náhla zmena nálady nezmenila. Bohužiaľ nie. Konečne autobus zastavil a obe vystúpili. Prechádzali po ulici plnej obchodov, bistier, či iných zábavných klubov a reštaurácii. Zastali pred vysokou budovou. Hayate pozrela na Ryuu, tá však hľadela hore, akoby zrátavala koľko poschodí tak budova môže mať. Chytila ju za ruku a vošli dnu. ,,Otec ťa čaká v pracovni," povedala sekretárka, keď okolo nej prechádzali. Ryuu si všimla vážny výraz Hayatinej tváre a tak ju len ticho nasledovala smerom k výťahu.
"Čo sa..." "Teraz nie Ryuu, bude to dosť ťažké aj bez teba." Dievča zomklo pery a zahľadelo sa na gombík pred sebou. "No tak ho už stlač!" zamrmlala Ryuu a načiahla sa za červeným svetielkom. Hayatin pohľad hovoril za všetko a Ryuu sa zrejme so stlačením gombíka uponáhľala. "Prepáč..." poznamenala tichým hlasom a pokrčila plecami. Hayate od nej odvrátila zrak, čo Ryuu samozrejme nečakala, a naďalej ju odbíjala neznesiteľným tichom. Ryuu chvíľami vŕtalo v hlave, čo také mohla spraviť, že sa ku nej chová práve takto, no odpoveď dosiaľ nepoznala. Spomenula si na Kenjiho, no žeby práve to spôsobilo, že by sa začala chovať takto? Možno to bolo skutočne Hayatiným otcom, ale nikdy sa pred ňou na rodinu nesťažovala. Dievča sa začalo báť a tak len mlčky postávala a čakala, kým sa výťah dostane na prízemie.
Keď ručička vo výťahu ukázala na najvyššie možné číslo na číselnej osy a ozval sa cinknutie, Hayate sa nadýchla. Dvere sa otvorili. ,,Tak, poď...." povedala a obe vykročili na chodbu. Prechádzali po nej a zdalo sa, že nemala konca, až tmavohnedé dvere ju nakoniec ukončili. Dievča chvíľku nervózne pred nimi postávalo kým sa odhodlalo zaklopať. Zvuk sa po prázdnej chodbe ozýval a zabodával sa do uší ako tŕň z ruže.
,,Ďalej!" ozvalo sa z vnútra, už na počutie nepríjemným hrubým hlasom, pri ktorom obe slečny prešiel mráz po chrbte. Hayate siahla po kľúče a otvorila dvere. Vošla dnu. Kancelária bola veľmi luxusne zariadená, na stene visela plazma a pod dňou DVD prehrávač, zebrovaný gauč bola tá jediná vec, ktorá tu zdá sa bola len pre to, že mala značnú peňažnú hodnotu. Obe pozreli smerom v pred, kde pred stolom stál vysoký urastený muž, otočený smerom k oknu a vedľa neho chalan. Ryuu zvraštila obočie a snažila sa spomenúť odkiaľ jej je povedomý. Áno, videla ho na tej fotke, ktorú jej vtedy ona vytrhla z ruky.
"Ahoj Hayate... Ahoj... Eh..." "Ryuu." zamrmlala a zvraštila obočie. Chlapec sa usmial a začal si ju premeriavať. Posmešný pohľad však čoskoro namieril na Hayate, ktorej uštedril jeden z tých pohľadov "ach, konečne ťa vidím", čo Ryuu značne rozhorčilo ešte väčšmi.
"Konečne si prišla! Trvalo ti to teda pekne dlho." Muž stojac oproti oknu sa otočil, no jeho výraz nebol zrovna dva krát prívetivý. Ryuu sa nadýchla na slová, ktoré by sa dievčaťa mali zastať, no ona len na ňu prosebne pozrela aby sa stiahla.
"Prepáč, otec. Meškal autobus a cez zlé počasie.." "Poslal som po teba firemné auto." prerušil ju a ruky si skryl do vreciek na nohaviciach. "Miku? Prosím ťa, odprevaď našu návštevu do prijímacieho salónu a sprav jej nejaký čaj. Ty..." ukázal na Hayate, no jedným oko vždy kontroloval Mikua, či si spĺňa svoju povinnosť. "...poď so mnou!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama