Red [Chapter 8.]

27. července 2011 v 18:10 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories

Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+


Smutne pozrela na Ryuu, ktorá sa jej stratila v príjimacom salóniku aj s Mikom. Poslušne ako psíča kráčala za otcom. ,,Vieš, že nerada chodím tým autom. Nemám rada, keď ho pre mňa posielaš a už vôbec sa mi nepáči, keď stojí pred školou...." dodala len tak mimochodom. ,,Nikto sa ťa nič nepýtal, tak buď ticho!" povedal prísne. Myslela na Ryuu, čo asi tak práve robí, ešte keď pri sebe musí trpieť toho namysleného hlupáka. Pri predstave, ako ho pekne odpálkuje sa musela zasmiať. ,,Neviem čo ti je na smiech ale neboj sa, rázom ťa prejde. Máš stretnutie s Mikuho otcom, preberieme vašu spoločnú budúcnosť. Obaja prevezmete naše firmy. Miku už svoje počul a súhlasil s tým." Dievčina zastala a šokovane pozerala na otcov chrbát. ,,A-ale, ja nechcem tvoju firmu otec..." povedala potichu, aj keď vedela, že ho to nahnevá. Prudko
zastal, otočil sa k dievčaťu a prebodal ju pohľadom. Hayate úzkostlivo naň hľadela a plecia pritiahla viac k sebe.

"Niečo som ti povedal o odvrávaní." povedal celkom kľudným hlasom a pokračoval, "Ale aj napriek tomu, že mi odporuješ, nemáš predsa na výber, alebo áno?" Jeho pohľad bol povýšenecký a úzke ružovkasté pery sa vykrivili do úškľabku. Dievča mlčalo a aj napriek strachu a rozhodnosti, nemalo predsa len veľa možností. "Myslel som si." zasmial sa a znova sa pustil do kráčania k zasadacej miestnosti. "Zasadačka..." zašepkala a bruškami prstov sa dotýkala šedej steny, ktorá pôsobila neskutočne chladne. Muž otvoril mohutné dvere a vstúpil do miestnosti plnej postarších mužov, no napriek vysokému veku, tu už dávno sedel aj Miku. "Kde je Ryuu?" prebleslo Hayate mysľou a dúfajúc sa obzerala po miestnosti. "Dievčatko, prosím, sadni si vedľa Mikua." Hayatin otec poukázal na prázdne miesto vedľa namysleného chlapca, ktorý ju sledoval od chvíle, kedy vstúpili.

Prešla poza tých starých mužov. Všetci to boli podriadený, buď jeho alebo Mikuho otca, pár investorov a iných pracovníkov podnikov. Sledovaná pohľadmi sa posadila na prázdnu stoličku vedľa chlapca a mlčala. Nepozerala na nikoho z prítomných, veď všetky páry očí sa upierali na ňu. Keď sa jej otec posadil sa vrch stola, všetky pohľady sa obrátili na neho. ,,Vážený, moju dcéru už poznáte. Ospravedlňte naše meškanie, ale je trochu nezodpovedná a nespoľahlivá," povedal to spôsobom, akoby ani nebola ona jeho dcéra. ,,Som rád, že nás našou návštevou poctil aj Miku," pousmial sa na neho a chlapec mu pohľad opätoval. Chlapec sa obrátil pohľadom na Hayate a ruku jej položil na stehno, ktoré do štvrtiny zakrývala modrá sukňa. Zomkla pery a pozrela von oknom pri myšlienkach na Ryuu.
Medzitým Ryuu znudene sedela v salóniku a dívala sa po miestnosti. Bola honosne vyzdobená, ako ostatné miestnosti v tejto firme, čo na prijímací salón bolo trošku zvláštne. Lakte si položila na stehná a rukami si podoprela hlavu s tým, že sa dívala na akúsi starú knihovňu, s nesmierne nudnými knihami o ekonomike, firmách a s knihami o výhodných akciách.
"Už to nevydržím!" zakričala a zodvihla sa, že odíde. Pomaly sa priblížila ku dverám a pootvorila ich. Na chodbe sa premávala len stará upratovačka, ktorá práve nadávala na akýsi stratený čistiaci prostriedok. Ryuu vykĺzla nenápadne von a pritisla sa o stenu, ako to robievajú hrdinovia v akčných filmoch. Nad touto myšlienkou sa pousmiala, no náhle zmenila výraz na celkom vážny. Drobnými krokmi sa dostala až k zasadacej miestnosti, čo nebolo celkom až tak jednoduché. Okrem nasrdenej upratovačky, sa po chodbách premávali muži v oblekoch a ženy, ktoré s prísne elegantným výzorom odchádzali a prichádzali do kancelárii. Pot jej pokryl čelo, no na nervozitu rýchlo zabudla v momente, keď začula hlas pána Hayatinho otca. "Ako som už povedal, zásnuby prebehnú zajtra..." "Čože?" Ryuu začalo byť srdce čoraz rýchlejšie. Hnev sa v nej stupňoval, no bola celkom bezmocná. Ak by tam vtrhla a rozkričala sa, zrejme by ju vysmiali, no nemohla by sa neskôr dívať na Hayatin zahanbený výraz.
Vŕzganie stoličiek po podlahe naznačovalo tomu, že skupinka ľudí sa každú chvíľku vyrúti von. Aj tak bolo o necelú minútu, no to už Ryuu čupela za najbližším kvetináčom a ďakovala Bohu, že bohatý ľudia sa neuspokoja s ničím malým a všetko musia mať vo veľkých rozmeroch. Pomedzi listy kvetu pozerala na členov schôdze, no Hayate ani toho namysleného parchanta nikde nebolo. Vyliezla zo svojej skrýše a nakukla dnu. V miestnosti panovalo neznesiteľné napätie. Miku pokojne sedel na stoličke a otáčal sa do strán, popritom však vždy kútikom pozrel na dievčinu. ,,Ale...," ozvala sa po chvíľke, čím prerušila ticho a zamyslenosť dvoch dospelých osôb. ,,Ja si ho nechcem vziať otec. Sama mám právo vybrať si toho koho ľúbim. Časy, keď otcovia vyberali ženíchov svojím dcéram skončili aj s dobami kráľov," pozerala na neho. Prebodával ju pohľadom a rovnakú činnosť vykonával teraz aj Mikuho otec, no i Miku samotný, pretože podľa týchto mužov má žena poslúchať a slobodná vôľa im je odoberaná. ,,Okrem iného, vôbec nemám záujem o prevzatie tvojej firmy... Keby žila maminka..." prudko sa strhla, keď otec nečakane buchol rukou o stôl.
"Matka už nežije, tak sa s tým po tých dvoch rokoch skús zmieriť!" Ryuu spadla na zem a vrazila chrbtom do steny. "Au.." povedala čo najtichšie, ale to už pred ňou stál pán Takanori s nie veľmi prívetivým pohľadom. "TY!" zhúkol, čo Ryuu ale nezastrašilo. Postavila sa a zaťala ruky v päsť. "Hayate mi nevezmete za nijakú cenu!" Vrazila do urasteného muža plnou silou, no i tak to akosi ním ani nepohlo a vošla do zasadačky. "HAYATE!" rozutekala sa za ňou, objala ju a vzala za ruku. "Prosím!" zasipela Hayate a ťahala sa od Ryuu naspäť. "Teraz nie!" Dievča schmatlo to druhé o čosi silnejšie a spolu sa rozbehli k východu. "Ryuu, počkaj!" Ale to už dávno boli obe pred budovou, zadýchané a unavené. "Čo sa to s tebou deje? Vždy keď sa snažím, aby ti dali pokoj tí, čo ti ubližujú, len ma zastavuješ. Nechápeš, že mi na tebe záleží a že..." Ale to už Hayate tiekli po tvári slzy a objala Ryuu tak pevne, že zasa skoro skončila zadkom na zemi. Usmiala sa a rukou jej prešla po vlasoch. "No tak, neboj sa! Bude to dobré, sľubujem!" Ryuu, narozdiel od dievčaťa, ktoré svoje emócie preukazovalo v silnom stisku, Hayate objala celkom jemne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama