Red [Chapter 9.]

27. července 2011 v 18:59 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

,,Ďakujem, že si ma zachránila," posusmiala sa, ,,no pochybujem, že to môjho otca zastaví." Smutne pozrela do zeme, chytila dievča za ruku a spolu vykročili po ulici. ,,Urobí to, či sa to mne páči alebo nie, obávam sa, že sa celá situácia ešte viac skomplikuje," pozrela na Ryuu. Tá len mlčala, veď hlavou sa jej preháňalo ešte veľa vecí. ,,Zhoršilo?" opýtala sa. ,,Vieš, veľa ľudí si myslí, že keď je môj otec tým čím je, mám život ako v bavlnke. No pravdou je, že od kedy zomrela matka, stal sa z neho obyčajný hajzel, ktorému ide len o to aby získal čo najviac peňazí. A ja ako jeho dcéra mu v tom moc nepomáham. Niekedy mám pocit, že ma vlastne odsudzuje za to, že som dievča. Nikdy ma nemal rád a keď som doma, počujem len samé, kiežby som mal syna a nie tak fľandru ako si ty." Pozrela na Ryuu a dala jej pusu. ,,Ale nechajme to teraz tak," zatiahla ju do najbližšieho obchodu s hračkami.

Ryuu smutne hľadela do zeme. Po tele jej prešli zimomriavky a zasiahol ju pocit viny. Čo má teraz urobiť? Ak by ju napadlo čokoľvek, čo by mohlo zmeniť túto situáciu.
Hayate sa prehrabávala v kope s hračkami a nadšene Ryuu strkala popod nos každú jednu pandu, ktorú našla. Ryuu sa len boľavo usmievala a nakoniec jej jednu kúpila. Miesto, ktoré jej napadlo ako prvé, kam by sa mohli skryť pred všetkými problémami, bol park, kde sa stretli prvý krát.
"Ďakujem, ďakujem! Je nádherná!" pišťala nadšene Hayate a v rukách stískala veľké plyšové zviera. "To som rada, že sa ti páči." povedala Ryuu a pridala do kroku. "Čo povieš na pandy? Nie sú úžasné? Pozri na jej oči." Ryuu ignorovala jej nadšenie a hlavu jej zapĺňali myšlienky, ako sa dostať zo začarovaného kruhu.
Zastali pred lavičkou, kde si Hayate spokojne sadla a naďalej sa maznala so svojou novou pandou. "Ale.." Ryuu pozrela na nebo a letmý vánok jej ovial tvár. "Hayate!" skríkla s nadšením a tentokrát jej úsmev zahral reálnejšiu podobu.
Dievča od ľaku pustilo plyšovú pandu na zem a zadívalo sa na druhé dievča, dvíhajúc si zo zeme padnutú hračku. Pozrelo smerom kam ukazovala dievčina. Postava stojaca obďalej mala na sebe hnedý kabátik a nepokojne vetrila očami zo strany na stranu. Hayate prižmúrila oči, pozorne pozrela na ženu a potom na dievčinu vedľa nej. ,,Podobáte sa," povedala trochu roztržito. ,,Samozrejme, je to moja mama," postavila sa. Vo chvíľke, keď chcelo vykročiť k rodinnej príbuznej, zastalo neďaleko nej strieborné auto. Obe dievčatá skoro vykríkli, keď dotyčná osoba, na ktorú žena čakala vystúpila z auta. ,,T-to nie je môžné.." neveriacky povedala Hayate. ,,OTEC!" zakričala a so slzami v očiach sa rozbehla ku nemu nasledovaná druhým dievčaťom, ktorej tiež celkom nedošlo aká je situácia.
"Mama?" vyhŕklo z Ryuu a dívala sa na udivenú dvojicu. "Ako... Ako...." "Oci?" Ryuu s Hayate lapali po dychu a len nemo zazerali na svojich rodičov, ktorý sa v náručí ešte vždy nevedeli spamätať z toho, čo sa tu deje. "Ryuu! Choď domov!" "Nikam nejdem! Čo to preboha robíš? Podvádzaš otca?" "Ocko, ako dlho si už s touto ženou?!" Pán Takanori pustil pani Kagurumiovú z náručia a podišiel k Hayate. "Dievčatko, aj ja sa musím nejako rozhýbať. Mimochodom..." zakašľal, hlavu prisunul bliššie k Hayatinmu uchu a zašepkal: "..mám v pláne ju požiadať o ruku." Hayate vyvalila oči. "T-To... To znamená, že..." Hayatin otec prikývol a na tvári sa mu vykreslilo šťastie, ktoré Hayate od smrti matky v jeho očiach nevidela.
Dievčina zovrela päste a sklonila hlavou. Z očí jej padali slzy. Triasla sa. ,,N-nikdy... nikdy ti to neodpustím! Nenávidím ťa!" otočila sa a rozbehla sa preč. Ryuu za ňou pozerala. Smer ktorým utekala zodpovedal smeru, ktorým nedávno šla ku nej domov. Otočil sa, že už-už vykročí za ňou, no prísna ruka matky ju zastavila. ,,Pán Takanori je slušný a vážený človek, milujem ho a on milujem mňa. Už som podala žiadosť na rozvod. S tvojím otcom už nič nechcem mať, je to len ožran, ktorý sa nedokáže postarať ani o rodinu." ,,No lebo ty to už vieš..." povedala trúfalo s tým najväčším odporom aký v sebe našla a obrátila sa. Poslednýkrát pozrela na oboch dospelých ľudí a rozbehla sa za dievčinou.
Ako predpokladala bola u seba doma. Zaklopala na dvere a čakala. No nič sa nestalo. ,,Hayate, prosím otvor to som ja," položila ruku na dvere. V zámke zaštrkotal kľúč a dvere sa otvorili. Z dverí sa na ňu však usmieval chlapec.
"K-Kenji?" Ryuu sa roztriasli ruky, no svoj hnev sa snažila skrývať. "P-Prepáč, ale... Je Hayate tu?" "Samozrejme." Otvoril dvere o čosi viac a na pohovke uvidela Hayate, ako tam leží len v spodnom prádle. "Prepáčte, asi som prišla nevhod." Ryuu ešte zanechala stopu hnevu na svojej tvári, ktorú Hayate dostatočne videla, no povedať už nemohla nič. "Prepáčte, ešte raz.." "Nič sa nedeje. Maj sa!" Usmial sa Kenji a zatvoril za Ryuu dvere. Dievča tam stálo ako meravé. Rozvod a ešte aj nevera zo strany tej, ktorú milovala najviac. Slzy už dávno vyschli na jej lícach. Z posledných síl sa usmiala, zadívala sa na zatvorené dvere a potom pomaly zišla schodmi dolu. Jej nemiznúci úsmev ju prenasledoval, ako jej samotný tieň. Kroky, ktoré sa vliekli tak ťažko a bolestivo, boli už len kroky niekam, kam to nemalo zmysel, no pre Ryuu to malo najväčší význam. Topánky v pravidelnom rytme dopadali na zem až, akoby samé, vyšli na most, ktorý sa vynímal na konci mesta. Zdvíhala kolená pred seba, ruky zovierala v päsť a pery pokryté úsmevom dosiahli bod zničujúceho okamžiku. Všetko malo svoj začiatok, no nikdy nepomyslela nad tak náhlim koncom.
"Zbohom, Hayate-chan!" povedala a prekročila zábradlie mosta, kde sa druhou rukou chytila chladného kovu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama