Red [Chapter 10.]

3. srpna 2011 v 22:20 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories

Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

Zavrela oči. Poslednýkrát zalovila v pamäti na tie posledné dni strávené v jej blízkosti. Ona bola jediná osoba, ktorú kedy milovala, miluje a milovať aj bude. Pootvorila oči, keď na svojej ruke zacítila niečí roztrasený dotyk. Stisk následne zosilnel a odmietal čo i len o kúštiček povoliť. Obzrela sa. ,,Ty?!" povedala s tónom tej najväčšej hrdosti akú v sebe našla. ,,M-mrzí ma to... On, čakal ma, nechcela som..." zajakávalo sa druhé dievča a slová sa jej len ťažko vyslovovali z úst, cez ktoré sa drali vzlyky. Obrátilo na ňu svoje opuchnuté červené oči s prosebným výrazom o odpustenie. ,,Nesmiem stratiť aj teba, prosím, Ryuu! Milujem ťa!"


Podišlo bližšie k zábradliu. ,,Už nechcem vidieť ako mi tí, na ktorých mi najviac záleží umierajú pred očami, milujem ťa Ryuu, ale ak to pre teba nič neznamená tak skoč, ale.. ja viem, že cítiš to isté ku mne," pustila jej ruku, zopela ruky a čakala, čo dievčina urobí.
Ryuu sa rozkotúľali po tvári slzy, ale tentokrát nie od zlosti, nie od smútku, ale od radosti. Vrhla sa po Hayate a na jej rozkošné drobné pery jej vtisla bozk. "Ďakujem!" Vrelé objatie bolo v tom momente neskutočne krásne. "Neboj sa, všetko zvládneme spolu, ale najprv zabijem Kenjiho!" Prudkým krokom sa rozbehla k Hayatinmu domu. "Ryuu nie!" schytila ju okolo drieku a spevnila tlak. "Nechaj to tak,nemá to zmysel." Ale pre mňa to zmysel má!" Chlapec kráčajúc kamsi preč dostal pesťou do nosa a jediné čo videl ako posledné keď padal na zem, bola Ryuu s neopísatelne divným výrazom. "Zabijem ťa!" "RYUU!" Hayate skočila pred Kenjiho, pretože videla, že jej myseľ nebola tak celkom v poriadku.
,,Prosím, upokoj sa, ani sa ma nedotkol, prisahám," obraňovala ho, i napriek všetkému čo odteraz zavinil. Ryuu sa len mračila a päste zvierala pripravená hocikedy udrieť toho hlupáka. Kenji sa zdvihol zo zeme a chytil si krvacajúci nos. ,,Kagurumi..." zavrčal pomedzi stisnuté zuby, ,,ty odporná mrcha! Za toto mi zaplatíš!" Utrel si krv a obdaroval Ryuu nepekným pohľadom. Nedalo sa identifikovať kto koho viacej nenávidel, no obaja mali jeden a ten istá ciel. ,,Tak na budúce," odvrkol podráždene chlapec a buchol Hayate po zadku. Ignorovala to, aspoň sa o to snažila. Obrátila sa k druhej dievčine a sledovala jej výraz besného pittbula. ,,Mimochodom... Môj otec chce požiadať tvoju mamu o ruku," riekla a kusla si do pery.
"Čože chce? Takže to budeme..." "Áno." "Ale to potom..." "Presne tak. Je mi to ľúto Ryuu, tomuto už zabrániť nedokážeme." Smutne zvesila hlavu a dívala sa na špičky topánok. "Problém s Mikuom a ešte sa do toho všetkého pripletú aj rodičia. Teraz to bude ťažké." "To máš pravdu. Ale musíš uznať, že za celú tú dobu, sa nám toho udialo celkom dosť." Obidve sa zasmiali a pozreli na seba. "Čo budeš teraz robiť s Mikuom a jeho otcom?" "Neviem, ale bude dobré, ak nájdeme nejaké riešenie." "Čo ak... Čo ak by sa aj on sám zamiloval do niekoho iného?" "To neviem, ale vlastne, prečo nie? Až tak veľmi ho zasa nepoznám." Ryuu schytila Hayate okolo ramien. Nikdy neverila, že sa jej tak rýchlo vráti dobrá nálada a to sa pred chvíľou mala chuť ešte zabiť, ale keď videla tú bolesť v jej očiach, nedokázala si pomôcť.
Slnko pomaly začalo zapadať za obzor, obe dievčatá stáli na moste a kochali sa tou neopísateľnou nádherou. Príjemnú atmosféru prerušil zvuk vychádzajúci z Ryuuinho vačku. Vytiahla mobil a zdvihla ho. ,,Áno? Hej... Idem, idem," odvrkla podráždene a strčilo mobil späť. ,,Mamina?" opýtala sa Hayate, súdiac podľa tónu jej hlasu. ,,Hej, musím ísť domov," zadívala sa na červené slnko zapadajúc za horami z betónu a tehál. Hayate len prikývla a chytila ju za ruku. Obe kráčali mlčky a vychutnávali si prítomnosť tej druhej, tú božskú podstatu lásky. Pri parku sa rozdelili. ,,Milujem ťa," povedala Hayate a pobozkala Ryuu. ,,Oyasumiii," zatiahla a zamávala jej. ,,Oyasumi," povedala Ryuu a usmiala sa za bežiacou dievčinou.
,,To bol ale dlhý deň," vzdychla si Hayate keď odomykala dvere. Vošla dnu. ,,O-otec?" neveriacky hľadela na muža stojaceho v kuchyni ako sa snaží uvariť si vodu na čaj. Dievčina sa vyzula, zavesila si bundu na vešiak a prešla ku nemu. Zamyslene pozrela na neho a potom na kanvicu a zapla ju.
"Mami?" položila básnickú otázku pri vstupe do bytu Ryuu. "Zlatko, na dresy máš večeru. Myslím, že ju budeš musieť zrejme trochu prihriať. A prepáč, musela som znova kúpiť polotovar..." "Veď samozrejme." Ryuu sa zamračila a vzala si tanier s jedlom do rúk. "Vravela si niečo?" "Eh, nič mami. Ďakujem!" skríkla na mamu, ktorá sa až s príliš dobrou náladou skrášľovala v kúpeľni.
"To je deň..." vzdychla si Ryuu a studené jedlo vložila do mikrovnky. Kým nastavila čas ohrievania, spomenula si na to všetko čo sa mohlo stať. Dlaňou si udrela do čela. "Čo som to za človeka?! Ach, Hayate, milujem ťa!" Kým dokončila vetu, prerušilo ju pípanie mikrovlnej rúry. Vytiahla si príbor, obrúsok a položila si tanier na stôl, ktorý vyzeral dosť pochybovačne. Čo si asi o nej pomyslí Hayate, keď ju raz príde navštíviť a zistí, že nemá toľko peňazí ako ona? Ryuu si len zasa sťažka povzdychla a začala do seba hádzať obrovské sústa.

Ráno ju ako každé iné zobudila hádka. Postavila sa z postele a prezliekla sa. Dneska je sviatok, čo znamená, že žiadna škola a možnosť byť opäť s Hayate. Ako slimák sa vyvliekla z izby. Mama sedela na stoličke a plakala. Keď sa pozrela smerom ku vstupným dverám, videla len bundu a potom už len tresnutie. Otec odišiel. ,,Bré ráno..." zahundrala Ryuu mierne ospalo. Bolo 11 hodín. To spala až tak dlho? Zrejme ju včerajší deň vyčerpal viac ako si myslela. ,,Čo je na obed?" opýtala sa keď čumela do prázdnej chladničky. ,,Och zlatko, včera som ti to už nestihla povedať, ale dneska ideme na obed k pánovi Takanorimu," usmiala sa a utrela si slzy, ,,auto by pre nás malo prísť asi za hodinku, tak sa slušne obleč a daj do kopy." Postavila sa a šla do svojej izby. Dievčina nevedela či sa má radovať, alebo má plakať, no každopádne uvidí Hayate. Šla do izby a otvorila skriňu. Vyhrabala prvú sukňu a prvé tričko, ktoré našla. Na formality si moc nepotrpela a na slušnosť už vôbec nie. Nevedela či to má po otcovi, alebo sa jednoducho s takou povahou už narodila. Nebolo jej to ľúto.
Navliekla na seba veci a pozrela na prázdnu posteľ. Pred očami sa jej zjavili spomienky, kedy sa s Hayate vyspala. Sčervenala a tak sa rýchlo poponáhľala do kúpeľne, aby si tvár pokropila vodou. "Čo do pekla ma núti stále myslieť na takéto veci?!" Rozhorčovala sa sama nad sebou a pritom hľadela do zrkadla pred sebou. "Strašné..." Ryuu si, ako vždy, neodpustila poznámku na svoju terajšiu vizáž. Nikdy s ničím nebola spokojná, ale keď videla, že pomoc je márna, natrela si na tvár make up, trocha čierneho očného tieňu a oči dokreslila čiernou ceruzkou. "Ryuu!" "Áno!" Posledný pohľad do zrkadla, nadýchnutie na prekonanie toho nenapraviteľne trápneho výzoru na tvári a mohla sa dokopať k tomu, aby sa pozerala na zamilovaný pár Hayatinho otca a jej matky. "Aké ponižujúce!" zamrmlala, keď podišla k matke. "Ale no tak, vyzeráš rozkošne!" Dievča prevrátilo očami a typicky si prekrížilo ruky cez hruď. "Prestaň sa chovať tak nemožne!" Pani Kagurumi sa milo usmiala na dcéru, postrapatila jej už aj tak dosť poškodené vlasy a darovala jej drobný bozk na líce. "Tsk!" odvrkla Ryuu a poslušne nasledovala mamine kroky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama