Red [Chapter 12.]

4. srpna 2011 v 23:01 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

,,Vďaka Sebastian," milo sa na neho usmiala. Sluha sa uklonil: ,,Budete si želať ešte niečo?" ,,Och, nie, pre zvyšok dňa si zober voľno," obdarovala ho jedným tým krásnym úsmevom. Sluha sa znovu uklonil, otočil sa a vyšiel von. ,,To bude, ako.. zakázaná sesterská láska!" vyštekla Hayate na Ryuu až dievčina nadskočila. ,,Gomenne," ospravedlňujúco sa usmiala a podala jej šálku čaju. ,,Ďakujem," povedala Ryuu, priložila si pohár k ústam a napila sa. ,,Máš to tu naozaj krásne," podotkla len tak mimochodom, aby reč nestála na mŕtvom bode. ,,To možno áno, ale za chvíľku si to tu znenávidíš rovnako ako ja..." vzala si do ruky plyšáka, ktorého jej Ryuu vtedy v meste kúpila. ,,Volá sa Ryuu," usmiala sa a tiež si vzala svoju šálku čaju.


"Panda..." zašepkala Ryuu a pohladila plyšové zviera po hlave. "Máš skutočne prísneho otca, ale naozaj nechcem, aby sa spolu zosobášili. Je to strašná predstava, že by som mala mať moju lásku za sestru a pritom by sme to všetko..." Ryuu sklopila hlavu a pozerala sa na svoj odraz v čaji. "Museli skrývať? Ryuu, tak ako tak... Vieš predsa, že keby sa dozvedeli o tom, že spolu chodíme, myslím, že by to nebolo dobré ani pre jednu stranu. Či už pre tvoju mamu, alebo pre môjho otca." "Vieš, keď sa tak nad tým zamýšľam, možno by som mala raz aj skutočnú rodinu." Hayate zmĺkla a odložila šálku naspäť na podnos. "Never tomu..." povedala celkom potichu a vzala Ryuu jej šálku, ktorú taktiež položila na striebornú tácku. "Hayate...." Dievča jej uprene hľadelo do očí a jemne ju pritom schytila za ruku.
,,Zabudni na to... Prosím, ak sa to naozaj má stať, stane sa to, ale ja nedovolím aby nás to rozdelilo. Vieš, Mikuho som kedysi milovala, ale potom sa v ňom niečo zmenilo a on začal byť rovnaký ako otec, chcel všetko len vlastniť a zhrabnúť vždy čo najviac. A to ja nenávidím. Život by si mal predsa každý z nás užívať, nie?" zomkla pery do roviny a pozrela na dievčinu sediacu oproti nej. Tá len súhlasne prikývla. ,,Koniec-koncov, bol to práve kvôli otcovi, že matka musela zomrieť," zahľadela sa na fotku ženy na stene. ,,Bola krásna, vieš Ryuu-kun, pripomína mi teba," pobozkala ju. ,,Milujem ťa..." zašepkala a zvalila ju na posteľ.
Posadila sa nad ňu a jediným pohybom si stiahla šnúrku županu a odhalila jej tým svoje telo. Ryuu na sucho prehltla a prezrela si každučký kúsoček jej bledého tela.
Ryuu ju zľahka objala a privinula si k sebe jej hlavu. Rukami hľadila jej jemném zamatové vlasy a pomaly sa začala vpíjať perami do Hayatiných úst. Keď sa ich jazyky spojili, obe zatvorili pre neobyčajnú vášeň oči a celý svet pre ne prestával existovať. "Sme tu len my dve..." zašepkalo jedno z dievčat. "Viem, že aj ty cítiš to čo ja..." Ryuu vzala Hayatinu drobnú dlaň a priložila si ju na miesto, kde jej približne bilo srdce. Obe dievčatá sa o seba opreli ramenami a cítili neskrotnú horúčosť, sálajúc z ich tiel. Hayate skĺzlo k Ryuuinej ruke a vzájomne si preplietli prsty. Dve nahé telá boli zaujaté vzájomnými dotykmi ich rúk. Z každého Hayatinho pohybu, z každého jej dotyku cítila Ryuu príjemné teplo. "Si ten najúžasnejší človek na svete." zašepkala bezohľadne Ryuu a v duchu ďakovala osudu, že sa obe našli. Ešte chvíľu spolu komunikovali celkom bez slov, len dotykmi vyjadrovali svoje neskrotné pocity.
,,To nie som," pozrela na ňu, ,,keby som bola najúžasnejší človek o čom by to bolo?" Sladko sa na ňu usmiala a olizla jej líce. ,,Uhm..." usmiala sa na ňu. ,,Vážne si sladká," riekla Ryuu a prechádzala jej po chrbte. Hayate ju pobozkala na hruď. ,,Nakoniec, možno nebude zlé ak budeš moja sestra," pritisla sa ku nej a preložila s cez ňu nohu, popritom ju olizovala na krk. ,,Ne, ne Ryuu-kun, páči sa ti to?" podoprela si hlavu a zadívala sa na dievčinu ležiacu vedľa nej. Tá na miesto odpovede si dievčinu pritiahla ku sebe a venovala jej dlhý bozk, čo bola znamenie súhlasu. Opäť raz začali tu nekonečnu hru dvoch jazykov a tiel a pretekali sa v tom, ktorá prvá zasadí šach mat.
Hayate privrela oči a pohodlne sa uvelebila. Vychutnávala si každý jeden Ryuuine dotyky, ktoré ju rozpaľovali čoraz väčšmi. Ryuu jej jemne prechádzala rukou po nohe, kde jej sprvu hladila koleno, stehno, vyššie... Silou vôle sa ale prinútila odtiahnuť ruku od miestečka, skryté pod Hayatinimi nohavičkami, ku ktorému jej ruka neomylne smerovala. Ešte nie, ešte stále si vychutnávala dotyky pokožky jej hodvábnych nôh. Presne vo chvíli, keď jej ruka smerovala k bodu najväčšej rozkoše, Hayate otvorila oči. Ešte nechala dievča nech ju poláska pár nežnými dotykmi cez nohavičky a potom jej ruky uložila vedľa tela.
Už-už chceli obe začať tú rozkoš na plnej čiare, keď v tom sa dvere otvorili. Obe dievčatá obrátili hlavy na bok - rodičia. Tí sa celkom zabávali, zrejme už trošku ,,priotrávený" kvalitným vínkom z pivnice, no len do tej doby, kým nezbadali svoje dcéry ležiace na posteli uprostred toho najlepšieho. Tie obarene hľadeli na tváre svojich rodičov. Pán Takanori najprv nehybne stál, zrejme mu chvíľku trvalo, kým jeho mozgové bunky spracovali scénar rovno pred ním. ,,Hayate!!" zrúkol až dievčinu strhalo. ,,R-ryuu.. čo to má znamenať?" pomaly zo seba jachtala pani Kagurumi. Tej to celkom ešte nedošlo. Dievčiny pozreli na seba a potom zase na rodičov. ,,Otec ja..." chopila sa Hayate vodcovského slova v snahe zachrániť aj tak prehraný boj. ,,ČO?!" podišiel ku posteli, zdrapil ju za ruku a stiahol z druhého dievčaťa. ,,Pre Kristove rany obleč sa ty hlupňa!" hodil o Ryuu Hayatin župan a obdaroval svoju dcéru nenávistným pohľadom. ,,Čo tu to stvárate?!" oboril sa. Dievčina sa triasla od zlosti a ruky zatínala v päsť: ,,Si snáď slepý? Otec..." Už sa chystal, že dcéru opäť potrestá, no pani Kagurumi mu chytila ruku a pritisla sa ku nemu. ,,Mrzí ma to..." ,,To nič, nie je to tvoja vina Yuuka."
Ryuu sa rýchlo obliekla a podišla k Hayate. "Prepá..." "Tak a dosť! Odcházame!" Pani Kagurumi strhla Ryuu k sebe a zlostným pohľadom ju nemilostne prebodávala. "Mrzí ma to, Shougo, že sme ti takto pokazili tvoju štedrú pohostinnosť. Myslím, že máme viac problémov s dcérami, ako s našimi vlastnými starosťami." "Mami..." zasipela Ryuu a snažila sa vymámiť s maminho zovretia. "Prestaň! Ešte raz, prepáč mi to!" Ryuuina matka smutne pozrela na pána Takanoriho a spolu s Ryuu náhle odišli zo sídla. Hayate mlčky stála pred otcom a čakal na trest. "Na čo čakáš?" "Na vysvetlenie!" "Ja ti mám niečo vysvetľovať, ty chuderka?!" vysmial ju a zabuchol dvere bez toho, aby jej znovu ublížil. "Ryuu..." Hayate rýchlo podišla k oknu, ale to už len zahliadla smutný pohľad Ryuu, ktorá sa tlačila na okno auta.
"Zbohom!" Dievča v aute sa nenávistne pozeralo na matku a celú cestu s ňou neprehovorila ani slovo. Koniec-koncov, nepadla jediná otázka. Ostali len stopy sklamania a nezodpovedaná budúcnosť Hayate a jej samotnej.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama