Red [Chapter 13.]

5. srpna 2011 v 19:54 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

Hayate prudko vyvalila dvere otcovej kancelárie a mračila sa. ,,Odchádzam, prišla som ti to oznámiť," prebodávala ho nenávistným pohľadom. ,,Nikam nejdeš a vráť sa do izby, ak nevidíš mám telefonát," obrátil sa ku oknu a priložil si slúchadlo ku uchu. ,,Už nemáš!" odvrkla Hayate a stisla tlačítko na telefóne, čím sa spojenie prerušilo. ,,A tú chuderku ti neodpustím! Ty si tu ten, kto je chudák!" Otec pustil slúchadlo na zem a postavil sa, bol červený, kypela v ňom zlosť. ,,Moja vlastná dcéra sa ťahá so ženskými?! Keby tu bola tvoja matka..." ,,Keby tu matka bola, aspoň by ma vypočula a keby tu bola, zhrozila by sa pri pohľade na teba! Ty..." zomkla pery, ,,...sukničkár! Dávať sa do kopy so ženatou ženou?! Keby tu naozaj matka bola, umrela by od žiaľu!" Na chvíľku stíchla, musela sa vydýchať a upokojiť.


"Ako sa opovažuješ..." "Čo? Takto hovoriť? Je jedno koho milujem, otec! Ak by si bol skutočný milujúci rodič, pochopil by si, že láske sa medze nekladú. Veď sa pozri na seba! Ryuuina mama... Ona..." "Čo? Jej matka je okúzlujúca mladá dáma a..." "Si snáď slepý? Možno si práve pokazil Ryuu jedinú rodinu, v ktorú dúfala, že ešte pre ňu existuje nádej. Vieš dobre, že to nemajú dva krát ľachké. Matka ma nevychovala tak, aby som medzi snobmi ako snob aj pôsobila!" Zavrela oči, sprudka sa nadýchla a opatrne vydýchla. Čo ju najviac prekvapilo bolo, že sa mu po tak dlhej dobe dokázala celkom sama postaviť. Oči znovu otvorila a kľudným hlasom dodala: "Smrť matky bola hrozná bolesť, ale nedovolím, aby Ryuu trpela pre rozvod rodičov!" "Hayate, pochop, že jej otec..." "Nepoznáš ho, neoznám ho ani ja, nevieš čo všetko si jej mohol zobrať a čo si jej už dávno zobral!"
,,A dosť!" tresol rukou po stole, ,,o jej otcovi viem viac než dosť, a stačí mi aby som pochopil ako na tom sú! Yuuka bude mojou ženou či sa ti to páči alebo nie! A tá tvoja kamarátka by mi mala ešte ďakovať, že im pomáham!" podišiel ku nej a zdrapil ju za zápästie. Ťahal ju von z kancelárie. ,,Veď ja vás obe naučím výchove, aj teba, aj ju keď bude moja dcéra! Od teraz budeš bývať tu! Do školy a zo školy budeš chodievať autom, nikde sa nebudeš zastavovať a s nikým hovoriť!" ťahal ju, zrejme ho to uspokojovalo viacej ako pohľad na nahú ženskú. ,,Ja sa zajtra porozprávam s Yuukou a ty pôjdeš zajtra pekne krásne na stretnutie s Mikuom!" zastal pred jej izbou a otvoril dvere. Sotil ju dnu. ,,Máš domáce väzenie až do odvolania a hneď teraz idem zavolať známemu do Anglicka, nech mi drží jedno miesto na škole voľné! Jeden prešlap a pošlem ťa tam! Nebudeš mi kaziť môj vzťah!!" tresol dverami, až skoro z pántov vyleteli. Posledné čo Hayate počula bolo ako jej otec kričí na Jamesa aby ju nepúšťal z izby a jeho kroky utíchli.
Ryuu a pani Yuuka Kagurumiová vystúpili z auta. Matka dievčiny si upravovala účes, čo bolo ale dávno zbytočné, keďže sa aj tak vracali naspäť domov.
Vo výťahu nepadlo ani jedno slovo, dokonca ani vtedy, keď Ryuu začala odomykať a otec zasa nebol doma.
"Ryuu, poď na chvíľu ku mne!" Ryuu zavrela dvere, uložila si topánky na miesto do botníka a vošla do kuchyne kde sa mama opierala o kuchynský dres. "Som z teba už naozaj zúfalá. Nemám už sily na krik, ani na tvoje ponižovanie. Vieš dobre, že týmto pre teba všetko končí. Presuniem ťa na inú školu, kde nebude tak vysoké zápisné a prestaneš sa stýkať s Hayate, pokiaľ to bude možné. Avšak, ak sa s pánom Takanorim vezmeme..." "NIE!" zhúkla Ryuu a matku schmatla pevne za ruku. "Čo to do pekla robíš, Ryuu?!" "Ja... Mami... Odpusť mi! Mám k tebe patričnú úctu, ale nemôžeš mi zakázať niekoho, koho tak strašne milujem!" "Takže priznávaš, že..." "Áno, Hayate je skutočne pre mňa všetkým. Neviem ako to správne vyjadriť, ale snažím sa pre ňu urobiť to, čo jej vidím na očiach. Trvalo mi dlho kým som našla niekoho, ako je ona." "A čo Yukito?" "On? Mami, veď dobre vieš, že sme len starý známy." Yuuka si sťažka povzdychla a hlavu si skryla do dlaní. "Prestaň ma už trestať, dieťa drahé a zmizni do svojej izby! Na dnešok som toho videla až dosť!" "Ale mami...!" "Tak dosť Ryuu, okamžite sa zavri vo svojej izbe, inak ťa vyhodím z domu!" Ryuu zmeravela. Nikdy vo svojom živote nevidela takto matku vyvádzať. "Ja... Nemusíš sa snažiť! Odídem aj sama!" ,,Jediná miestnosť kam pôjdeš je tvoja izba! Už aj!" vzala svoje aj jej kľúče, zamkla dvere, predsa len vedela, že otec už dneska nepríde a vzala si ich ku sebe. ,,Okamžite!" Ryuu na ňu len zagánila a prepaľovala ju pohľadom vraždiaceho maniaka. Vošla do izby a nezabudla zatresnúť za sebou dvere. Zošuchla sa po nich na zem a počúvala. ,,Shougo, naozaj ma to mrzí. Ale, možno je to aj z časti moja vina..." Ryuu napínala uši aby počula každučkú hlásku z ich rozhovoru. ,,Prepíšem ju na inú školu. Nebude treba a za...platíš školné mojej dcére?" povedala dojato. ,,Dobre, ano... ano, poviem jej to, milujem ťa," zavesila. Na chvíľku zavládlo hrobové ticho, žeby ho aj mŕtvy na cintoríne závidelo. Potom sa ozvalo klopanie na dvere. ,,Práve som...," ,,Volala s tým hajzlom, viem..." odvrkla Ryuu a objala si kolená. ,,Pán Takanori ti bude od teraz platiť školné na škole, aj ty aj jeho dcéra tam zatiaľ ostanete, no ak vás opäť spolu uvidíme, alebo nebodaj ktokoľvek iný, ak spravíte jeden jediný prešľap, Hayate odíde na školu do Anglicka," odmlčala, ,,ach Ryuu, prečo nemôžeš byť ako iné dievčatá. Dobre si rozmysli čo urobíš, ak ju naozaj miluješ necháš ju na pokoji. Ona už svoju budúcnosť má, miláčik, bude si brať predsa toho Mikuho. Dobrú noc."
Ryuu ešte dlho zadržiavala slzy v očiach, no po tom, čo si ľahla do postele, ďalej nevedela uniesť ťarchu tej ukrutnej bolesti. Yuuka sedela v kuchyni a nemo počúvala Ryuuine kvílenie, až napokon celkom utíchlo.

"Hej, Kenji! Pozri sa kto prišiel!" Ryuu kráčala cez uličku k svojmu miestu, kde si sadla a učebnice z aktovky si vyložila do lavice. "Ryuuuu..." zaspieval Kenji a svojimi lakťami sa podoprel o jej stôl. "Čo chceš?" "Ale no tak, vieš predsa, že chcem tú tvoju malú kamarátku..." "Nie je to žiadna moja kamarátka! Rob tak, ako sám uznáš za vhodné." Pri týchto slovách vo dverách už stála Hayate, no pri začutí posledných slov sa nedokázala pohnúť z miesta. "Kenji, Kenji!" Shun, Kenjiho poskok, podišiel k Hayate a schmatol ju za ramená. "Dobré ráno, maličká!" Shun jej vlepil drobný bozk na líce, ktorý ale náhle zotrela z tváre. "Ale, ale... Náš malý drobec, dobré ráno!" Hayate zodvihla pyšne hlavu a taktiež sa vybrala poslušne k svojmu miestu.
,,No moment, Hime-sama," zaškeril sa Kenji a otočil sa ku nej. Hayate na neho pozrela jedným okom a druhým si vybaľovala veci z tašky. ,,Ani mi nepovieš dobré ráno?" postavil sa ku nej a oprel sa jej o lavicu. ,,O-ohayo Kenji, S-shun," dodala, keď jej idol siahol na stehno a mierne kývla hlavou. Až teraz sa obaja usmiali. ,,Čo myslíš Shun, slečna nevyzerá dneska nejako dobre, žeby sa zle vyspala?" obrátil sa na svojho poskoka. ,,Asi sa nevyspala vôbec Kenji-senpai," provokatívne sa usmial, ,,možno mala pestrú noc."
Hayate pozrela na Ryuu, ta mlčala a dívala sa von oknom. ,,Na ňu nepozeraj, maličká," obrátil jej hlavu ku sebe, ,,S Ryuu-chan si musím ešte niečo vybaviť." Hayate na neho pozrela, dobre vedela čo tým totiž myslí. ,,Hej Kagurumi, pozdravuje ťa Yukito," riekol a spolu so Shunom sa pustili do smiechu. Ryuu šklblo. "Y-Yukito? Ten Yukito?" "Hai, hai." Kenji sa usmial a postrapatil Hayate vlasy. "Vraj by si sa mu mala ozvať, po tak dlhej dobe, čo si pred ním ušla kamsi do parku. Hej Shun, hoď sem mobil!" "Hai, Kenji-senpai!" Z Kenjiho batoha vytiahol štíhli mobilný telefón a hodil ho Kenjimu presne do ruky. Ten však len ďakovne mrkol na Shuna a ďalej sa venoval obidvom dievčatám. "Takže, ktorá z vás mi chce vysvetliť, čo sa to tu deje?" Ryuu zodvihla pohľad a prosebne sa zadívala na Shuna. "Ten ti taktiež nepomôže." Kenji zatienil Ryuu pohľad a odfotil si jej zúfalstvo vykreslené na tvári, do mobilu. "Si nádherná!" Zasmial sa a ukázal jej fotku popod nos.
,,Kenji-kun, prosím... prestaň," povedala Hayate a chytila mu ruku s mobilom. ,,Odfotím si aj teba? Shun, poď sem," zaškeril sa a presunul sa k Ryuu, tentoraz si sadol na jej lavicu. ,,Daj tu Hime-sama pusu, nech si vás odfotím," pripravil mobil. Ryuu len mlčky sledovala tú drámu okolo. Shun podišiel k Hayate a kým sa tá stihla spamätať už mala jeho jazyk vo svojich ústach. ,,Hotovo," zvolal víťazoslávne Kenji, ,,na budúce to nemusíš brať tak vážne, je predsa moja." Strčil fotku Ryuu rovno popod nos, tá len, mlčky na ňu hľadela a napokon odvrátila pohľad. ,,Takže, čo sa to tu deje? Vysvetlite to jedna." ,,Nemáme ti čo vysvetľovať, Kenji-kun! Daj nám už pokoj," ozvala sa Hayate.
"Ryuuu!" Do triedy vbehol chlapec o niečo vyšší, než všetci ostatní v triede, s hustými čiernymi vlasmi a celkom tmavými očami. "Yu-..." Chlapec sa vrhol po Ryuu a daroval jej jeden z tých úprimných bozkov. "Bože, som taký rád, že ťa vidím! Koľko to už je? Týždeň? Dva, čo som ťa nevidel? Viem, že mám triedu len o poschodie vyššie, ale vždy si sa predo mnou skrývala, Ryuu-chan." "Yukito... Ja..." Kútikom oka Ryuu pozrela na Hayate, ktorá sa ešte vždy trápila s Kenjim a Shunom. "Prepáč, po škole môžeme zbehnúť na kávu." "Samozrejme, počkám ťa pred školou!" Yukito jej dal ešte jeden bozk na vlasy, zamával jej a odišiel spolu so zvonením.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama