Red [Chapter 14.]

5. srpna 2011 v 21:56 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

Hayate mlčky pozerala za odchádzajúcim chalanom a mlčala. Potom pohľadom krátko zablúdila na Ryuu, ktorá zase robila jej milovanú činnosť a to, že pozerala von oknom. ,,R-ryuu..." opatrne začala, no ona jej nevenovala žiadnu pozornosť. ,,Húú, že by ťa niekto ignoroval?" zaškeril sa Kenji a priblížil sa viac k Hayate. ,,Zdá sa že Ryuu-cháán sa už s tebou nerozpráva," nahol sa úplne ku nej a pozeral jej do očí, ona však pohľadom uhýbala a blúdila na Ryuuin chrbát. ,,Divaj sa na Kenjiho-senpai, keď s tebou hovorí," posmešne povedal Shun a chytil jej hlavu. ,,Tak tak moja drahá, od teraz spolu budeme častejšie, zdá sa, že Ryuu-chan sa dá zase do kopy s Yukitom," olizol jej pery.


Hayate sčervenela, hoc obavy nedala jasne najavo. Stisla pery celkom k sebe a zahľadela sa do Kenjiho očí. V tom náhle vošiel ráznym krokom profesor do triedy. "Kenji! Shun! Ry-... Prepáčte, pani Kagurumi, zvykol som si vás automaticky upozorňovať. Čo sa stalo, že dnes ste tak krotká?"
Dievča pokrčilo ramenami. "Samozrejme, zasa ten Váš typický výraz. Máte snáď svoje dni?" Celá trieda sa rozosmiala, dokonca aj Hayate trhalo kútiky úst. Dievča len ďalej mlčky hľadelo do obloka. Samota v nej, sa čoraz väčšmi zväčšovala a kým ona niečo strácala, iní niečo znovu získavali späť.
,,Vy dvaja sa konečne posaďte a dajte Hayate pokoj," prešiel ku katedre a posadil sa. ,,Takže, zdá sa, že dneska ste všetci." celú hodinu pri tom nespustil oči z Hayate a Ryuu. Kenjimu sa zdalo zábavné jej každú minútu hádzať nový odkaz na lavicu. ,,Kenji, ak chceš niečo Hayate povedať, prečo to neurobíš?" opýtal sa profesor. Chlapec len mikol plecom a ďalej si písal poznámky. ,,Dobre, slečna Kagurumi, mohla by ste nám odpovedať na otázku číslo päť?" profesor sa zahľadel do učebnice. Keď sa však nič nedialo, postavil sa a prešiel k jej lavici. Len chvíľku na ňu pozeral. ,,Profesor!" Hayate sa prudko postavila, až stolička s rachotom dopadla na zem a zachytila jeho ruku v poslednej chvíli, inak by udrela na Ryuuinin chrbát. Celá trieda zmĺka a otočila sa dozadu. "Pani Takanori, snáď aj Vy chcete mať problémy?" Hayate zavrtela hlavou a pustila učiteľovi ruku. "Ďakujem!" Hayate sa posadila a dívala sa nemo pred seba. "Čo sa týka Vás, pani Kagurumi..." "Áno, áno, ja viem. Znova do riaditeľne." "Ďakujem za pochopenie! Koji, poď k tabuli a..." ďalšie slová sa stratili za zavretými dverami, len čo ich Ryuu za sebou zabuchla.
Skľúčená pohľadmi, ale aj nadávkami, či vyhrážkami od vlastnej matky, ju boleli viac, ako kedykoľvek predtým. Ale predsa len, nemala veľmi na výber, musela chrániť Hayate. Celkom sebavedomými krokmi prešla schodmi až na poschodie s kanceláriami a postavila sa pred riaditeľkyne dvere.
Nadýchla sa a zaklopala. Z vnútra sa ozvalo len strohé: ,,Ďalej." A tak poslušne vošla. ,,Kagurumi Ryuu, zase ty?" pokrútila hlavou už postaršia žena, vek kolo 45, vlasy vzadu stiahnuté do pevného drdolu a na sebe mala šedý kostým. ,,Hej..." odvrkla Ryuu a posadila sa do kresla oproti nej. Riaditeľka si založila ruky na prsia, pohodlne sa oprela o operadlo a zadívala sa jej do očí. ,,Čo si vyviedla tentoraz?" ,,Nič. Dívala som sa von oknom a nepočula som otázku a nemôžem za to, že má profesor tendenciu ma zakaždým poslať za Vami, pani riaditeľka," sebavedome jej pozrela do očí. ,,Možno chce aby si už konečne dávala pozor na jeho hodinách, teraz sa vráť do triedy hodina už pomaly končí." Dievčina sa postavila a odpochodovala ku dverám. ,,Slečna Kagurumi, oznámte prosím vo svojej triede, že ďalšiu hodinu máte telesnú," riekla žena a ponorila sa do čítania akýchsi záznamov.
Ryuu zišla dolu do triedy. "Ďalšia hodina je telesná." zasipela a otočila sa k učiteľovi, ktorý sa len primitívne usmieval a tak mu Ryuu ten úsmev len sarkasticky opätovala. "Slečna Kagurumi!" Ale jeho slová už nik nepočul, pre prekrytie sa s ostrým zvukom školského zvončeka.
"Ryuu!" Hayate sa snažila predrať davom spolužiakov k dievčaťu, aby sa dokázalo opýtať na situáciu u riaditeľky. "Ale, maličká. No tak, kľud. Tá už o teba dávno nemá záujem." Hayate odstrčila Kenjhiho od seba najďalej ako len vládala a ponáhľala sa za Ryuu, ktorá práve smerovala do šatne.
Pred dverami ju Kenji prudko chytil za ruku a oprel o stenu. ,,Nevravím, že o teba už dávno nemá záujem? Vieš s kým máme hodinu telesnej? So staršími, takže Ryuu tam bude s Yukitom," nahol sa ku nej, ,,a to znamená, že jej máš dať pokoj." ,,Nehovor mi maličká!" zamračila sa a kopla ho do nohy. Keď ju pustil rozbehla sa do šatne a stratila sa medzi dievčatami. Prezliecť sa museli rýchlo, keďže učiteľ telesnej výchovy bol prísnejší ako armádny generál. O chvíľku už všetci stáli nastúpený na jednej čiare. ,,Dneska si jedna skupina," vymenoval mená, ,,zahrá volejbal so staršími, ktorých akosi dneska veľa chýba!" pohľadom prešiel na starších žiakov, ktorí sedeli na lavičke a sledovali mladšie dievčatá. Do tejto skupiny patrila aj Ryuu, samozrejme. ,,A druhá skupina si zahrá futbal! Všetkým to je jasné?!" do tejto skupiny patrila Hayate, Shun a Kenji.
"Ryuu, Yumiko, Suzu, Sayori, Junko a Kazue, vy budete hrať na tejto strane a vy ostatné na tejto strane hracieho poľa. Ale... Yukito?" "Hai?" Chlapec sa zodvihol poslušne na učiteľov príkaz podišiel rýchlo k nemu. "Máme málo hráčov na pravej strane, prosím, mohol by si zaskočiť?" "Samozrejme!" zvískol radostne Yukito a postavil sa na miesto. "Výborne, môžeme začať!"
Hra sa pre Hayate zdala nekonečná. Nevravieť o tom, že ju v jednom kuse Kenji so Shunom obťažovali a to bola asi jediná chvíľa, kedy si želala aby sa na túto školu nikdy nedostala. Avšak keď videla Ryuu a jej húževnatú športovú odhodlanosť, kvôli nej sa dokázala premôcť a byť tak silná, ako to len bolo pre túto príležitosť potrebné.
"Hej, Hayate!" Kenji k nej kopol futbalovú loptu z celej sily, no tá sa stačila skrčiť dolu.
"RYUU!" Štíhli chlapec pustil volejbalovú loptu z rúk a utekal k dievčaťu, ktoré meravo ležalo na zemi. "Ryuu, Ryuu? Počuješ ma?" Jemnými fackami sa snažil ju prebrať znova k prítomnosti, no bolo to celkom márne.
,,Kagurumi!" profesor pribehol ku nim a zohol sa ku nej. ,,Yukito vezmi ju na ošetrovňu." Chlapec poslušne vzdal bezvládne telo na ruky a ponáhľal sa z telocvične. ,,Takanori!" učiteľ sa postavil a pozeral na dievčinu, ktorá stála s rukami zopätými k modleniu a hľadela na dvere. ,,So mnou do kabinetu! A hneď!" poslušne vykročila za profesorom, sledovaná pohľadmi ostatných a dusenými smiechmi Kenjiho a Shuna. ,,Bude v poriadku?" opýtala sa po tichu, keď sa dvere do kabinetu zavreli. ,,No to dúfam," odvrkol podráždene, zdrapil ju za ruku a posadil do starého kresla pod oknom. Ruky položil na operadlá na boku a nahol sa ku nej: ,,Čo ťa to napadlo ty hlupaňa?!"
"J-Ja.." zmätená zo situácie, ktorej musela práve čeliť, nenachádzal tie správne slová. "Budem nútený zavolať Vašim rodičom, že ste spôsobili zranenie spolužiačke." "Prosím nie!" vyhŕkla so slzami v očiach. "Prosím Vás! Som schopná urobiť čokoľvek, len nevolajte môjmu otcovi!" "A čo matka?" "Matka..." odmlčala sa a nechtami zaryla do koženkovej látky kresla. "..je mŕtva." "T-To ma mrzí." Profesor náhle skrotol, no výraz na tvári sa mu žiaľ nemenil. "Predsa len budem nútený vám udeliť trest. Budete týždeň po škole. Koniec debaty. Môžeš mi už zmiznúť z očí!" zvreskol a do úst si vložil cigaretu. ,,Po škole? A to aj dnes?" postavila sa. ,,Áno aj dneska, budem Vás tu čakať slečna Takanori." Chcela ešte niečo namietať, no keď učiteľ po nej vrhol nevraživým pohľadom radšej sa vytratila von. Smutne kráčala do šatne, kde už nikto nebol. Posadila sa na lavičku, objala si kolená a mlčky sedela. ,,Ale, ale... maličká," ozvalo sa z dverí a Hayate sa náhle strhla. ,,K-kenji, Shun, čo tu robíte.. toto sú.. dievčenské šastne..." riekla ticho aj keď vedela, že to pre nich nie je žiadna prekážka. ,,Vidíš tu nejaké dievča? Okrem teba?" provokatívne sa opýtal Shun. ,,Kenji-senpai, chcel si jej predsa poďakovať za tú modrinu čo ti urobila." ,,Och áno, aj by som zabudol," riekol a pristúpil ku nej, chytil ju za vlasy a vytiahol hore. ,,Prosím, Kenji, pusť ma... Musím ísť za ňou," šepla prosebne. ,,Nikam nepôjdeš!" sotil ju do skrine.
"Kenji-kun!" od bolesti sa nemohla ani pohnúť. "Shun?" "Hai?" "Podrž mi ju!" Shun urobil, ako mu Kenji prikázal a tak ju pevne schmatol za driek a držal pritlačenú ku skrinke. Kenji ju zdrapil za sukňu a vyhrnul ju nahor. "Teraz si spolu užijeme!" "Kenji, prosím!" Chlapcov rehot sa vliekol po celej stiesnenej miestnosti. "Maličká..." Pobozkal ju na ústa, a prisal sa jej k jemnému krku. "Na čo čakáš, Kenji?" provokoval ho priateľ a tak si hrdinsky stiahol nohavice a násilne zasunul do Hayate. "K-...." slzy, ktoré už nevedela ďalej udržať, sa jej skotúľali po tvári dolu. Celkom bezmocná a sama, znásilnená a ponížená pred dvoma bastardmi.
"Ryuu, ako sa cítiš?" Vysoký chlapec s bledou tvárou stál nad čiernovlasým dievčaťom, ktoré ešte len otvorilo oči. "Yu-Yukito." nežne sa na chlapca usmiala a natiahla ruku, aby mu ju mohla pohladiť. "Som tak rád, že si späť!" "Č-Čo sa stalo?" "Tvoja priateľka, Hayate..." "Hayate? Kto preboha je Hayate?"
,,Pokojne," sadol si vedla jej nôh. ,,To ona do teba kopla loptu, teda, aspoň sa mi to tak zdalo, ale neboj sa, profesor ju už potrestal," pohladil ju, ,,dôležitejšie je, ako sa cítiš ty?" Pousmial sa a pohladil ju po líci. ,,Nebolí ťa hlava?" podal jej pohár, ktorí ležal na skrinke. ,,Máš ho vypiť bude ti tak lepšie," podal jej. Ryuu si ho vzala a neochotne sa dívala na bublajúcu tekutinu v pohári. No napokon ju pod prísnym Yukitovím pohľadom vypila.
Ryuu odložila pohár na bok. ,,Ona to neurobila," povedala sebaisto. ,,A kto potom?" ,,Kenji," nadýchla sa a riekla. ,,No zrejme si sa buchla viacej ako som myslel," chytil ju za ruku. Dvere na ošetrovňu sa otvorili a dnu strčil hlavu nejaký študent: ,,Oh, Yukito, nevidel si Kenjiho?"
"Videl som, ako odchádzal s tou malou do šatne..." "Hayate!" Ryuu vystrelo a posadila sa na kraj lôžka. "Ryuu! Ľahni si, ešte nie si tak celkom v poriadku." "Cítim sa fajn, ďakujem!" odvrkla a prudko sa postavila. "Kenji, ty bastard!" "Huh?" Yukito pritiahol hlavu k pravému ramenu a díval sa ako dievča nervózne odkráčalo kamsi ku šatniam.
"KENJIIII!" Ryuu vletela do šatne, ako zmyslov zbavená. "Ty bastard!" "Hodila po ňom topánku a vzala polonahú Hayate do náruče. "R-Ryuu, prosím..." Hayate ju objala okolo krku a ešte dlho potom zaťahovala po plači. "Ty bastard! Toto si vypiješ!" Dievča položilo Hayate opatrne na zem a rozbehlo sa ku chlapcovi, stojacemu pred ňou. "Shun!" Dievčaťu Shun schytil pevne zápästie a drzo sa usmial. "Máš smolu!" Celou silou, akou v sebe našla a ešte aj tou, ktorý jej vypudil jej adrenalín, ho kopla do miesta, kde sa mu hompáľal jeho bezcenný červík. "Ty suka!" zasipel a zvalila sa od bolesti na zem. "Teraz si len môj!" Ryuu päsťou udrela do Kenjiho tváre a kopla ho rovnako ako Shuna. Keď obaja boli na zemi, začala ich bezhlavo kopať, pretože inak jej to nervy ani nedovoľovali.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama