Red [Chapter 15.]

8. srpna 2011 v 22:40 | Your Seme-kun Ryuu ^_^ |  Stories

Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

,,Ryuu!" Yukito vbehol tesne po nej a chytil ju za ruku. Odtiahol ju od Kenjiho. Ten sa postavil zatackal a utrel si krv z tváre. ,,Drž si ju na uzde Yukito," zasipel pomedzi stisnuté zuby. Ten pevne držal Ryuu, ktorá sa ešte stále bezhlavo metala. ,,Zbláznila si sa?! Čo ťa to napadlo?!" svoje zovretie nepovoľoval. ,,Prestaň sa metať!" okríkol ju a až vtedy sa konečne upokojila a nevraživo na Kenjiho zazerala. Shun si na seba natiahol gate a operal sa o stenu, popritom si stále držal ruky v rozkroku. ,,Čo sú to tu za kriky?" dnu vošiel profesor. Pozrel najprv na Shuna, potom na Kenjiho, Yukita a Ryuu a napokon na Hayate. ,,Čo sa ti stalo?" opýtal sa keď na jej nohách zazrel krv. ,,S-spadla som..." povedala potichu a utierala so slzy.


"To nie je pravda!" "Ryuu! Ak Hayate tvrdí, že spadla, tak spadla. Prečo mi vôbec zasahuješ do výsluchu? A navyše, si belšia ako krieda. Určite sa cítiš dobre?" Po týchto slovách sa Ryuu zviezla dolu, no na jej šťastie ju Yukito pevne držal a tak ju mohol naspäť zaniesť na ošetrovňu. "Shun? Kenji? Zminite už! Hayate?" "Á-áno?" lapala po slovách a bojácne sa dívala na mohutného muža pred ňou. "Poď, volal som s tvojim otcom." Hayate sa zúžili zreničky, srdce prestalo biť a jediné čo sa v tej chvíli stihlo ešte pohnúť, bola krv, ktorá neprestajne stekala po jej chudých nohách. "Otec..." vypadlo napokon z dievčaťa a ako omámená, nasledovalo jeho tvrdé kroky.

Vošli do kabinetu, kde už pán Takanori sedel a píl kávu. ,,O-otec..." pozrela na neho a zavrela dvere. ,,Ako to zase vyzeráš?!" osopil sa na ňu. ,,P-prepáč otec," riekla a mlčky stala s rukami založenými v pred. ,,Profesor mi povedal, čo sa stalo, chceš snáď ísť do Anglicka?!" zvýšil hlas. ,,N-nie..." ,,Tak?!" Dievčina cúvla ku dverám. ,,Bola to nehoda, uhýbala som sa pred loptou, ja, nevedela som, že stojí za mnou..." oprela sa o ne, lebo sa jej nohy začali podlamovať. Profesor sa zamračil. ,,Vravela si, že si spadla, ale nikde nevidím ranu z ktorej by tiekla krv," pristúpil ku nej.

"J-Ja..." "Hayate!" "Ty?" Pán Takanori sa zadíval na dievča, ktoré práve vstúpilo do miestnosti a ako inak, venoval jej len zamračený výraz. "Ryuu!" zapišťala Hayate viac-menej z vydesenia, no napokon uhla pohľadom a tak bola aspoň chvíľu rada, že vyrušila nepríjemnú konverzáciu.
"Pán Takanori, prepáčte, ale vašu dcéru zná..." "Tak tu si!" "Yukito?" Profesor mal už študentov plné zuby a tak v rukách začal krčiť papierik zo stola. "Si hlúpa, Kagurumi! Mala by si ležať, veď máš slabý otras mozgu!" "Nechaj ma na pokoj! Nevidíš, že niečo robím?!" Ryuu odsotila Yukita čo najďalej, čo Hayate trochu polichotilo, no len čo dievča znovu stratilo vedomie a ocitlo sa v náručí vysokého chlapca, nebolo jej všetko jedno. "Kto je to?" Zmätene vykríkol Shougo Takanori a jedno obočie zodvihol od údivu. "Som Yukito, Ryuuin priateľ a teraz prepáčte..." Pán Takanori spokojne prikývol a s letmým úsmevom sa vrátil znova ku svojej dcére.

Tá sa strhla, cúvla a chrbtom vrazila do dverí. Mlčky pozerala do zeme, no napokon už nevydržala stáť, nohy sa jej podlomili a ona pristála na tvrdej zemi. Profesor sa zamyslel a pošúchal si bradu. Takanori zatiaľ mlčal, prísny otcovským pohľad hľadel na svoju dcéru. Tá však len tak-tak zadržiavala slzy, ktoré sa jej tisli do očí.

,,Prepáčte profesor, nerád by som Vás viacej zdržiaval, ale moja dcéra má bohužiaľ ešte nejaké povinnosti," postavil sa. ,,Vaša dcéra je ale po škole, a to celý týždeň." ,,Snáď by ste boli taký láskavý a ten trest jej odpustili," vytiahol peňaženku, narátal peknú sumu peňazí a podal ich profesorovi. ,,Ale samozrejme, rád jej to odpustím," prerátaval peknú kôpku vo svojej ruke.

Pán Takanori sa uškrnul a vzal dievča za ruku. Hayate netušila čo sa deje a tak len poslušne robila to, čo sa od nej žiadalo.

Len čo vyšli z kabinetu oproti nim bežala akási žena, v dlhom béžovom plášti, v saku a sukni, s lodičkami a čiernou kabelkou, ktorá musela ladiť s farbou jej topánok. Dlhé hnedé vlasy jej pritom viali a pár pramienkov jej padalo nežne do tváre. Po celkom prázdnej chodbe sa ozývali nárazy lodičiek o dlaždice a chabé lapanie po vzduchu. "Yuuka?!" "Shougo!" Žena podišla k mužovi a na úzke pery mu vtisla jemný bozk. Dievča, ktoré ešte vždy pevne držalo otcovu ruku, sa striaslo od odporu.

"Čo tu robíš?" Pán Takanori si Hayate pritiahol bližšie k sebe a druhou rukou pritom držal pani Kagurumiovú okolo úzkeho drieku. "R-yuu..." dychčala žena a jej tvár nadobudla červenú farbu. "Ryuu má otras mozgu. Vraj sa niečo prihodilo na telesnej výchove, počas hodiny. Šla som sem tak rýchlo, ako to len bolo možné. Ale čo ty tu robíš?" Shougo si olizol pery a trpko odpovedal; "To moja dcéra je všetkému na vine." A len čo to dopovedal, zahnal sa, aby jej strelil štipľavú ranu na líce. "Shougo!" Yuuka schmatla Shouga za zápästie a pohľadom ho prebodávala od zlosti.

,,Máš šťastie, že tu Yuuka je, vybavíme si to doma," zasyčal a pohliadol na ženu. ,,Je to tvoja dcéra a ak to bola nehoda..." ,,Ryuu má otras mozgu a len kvôli tejto hlupani, poďme za ňou a ty!" po chodbe ku nim chráčal ďalší muž v saku, ,,James, odvez ju ku nám domov, Miku na ňu už čaká a prídi pre nás, priprav niečo dobré na jedenie keď prídeme, Yuuka s jej dcérou ostanú dneska u nás." Sluha prikývol a obaja dospelí odišli na ošetrovňu. ,,Yukito?" prekvapene pozerala žena na chlapca pri posteli a pomaly šla ku nemu. ,,Dobrý deň, pani Kigurumi, mrzí ma že vás zase stretávam za takýchto okolností," uvolnil jej miesto. Pani Kagurumi si sadla ku svojej dcére a chytil ju za ruku. Pán Takanori jej položil ruku na plece: ,,Neboj sa, bude v poriadku, vezmeme ju ku nám, tak sa o ňu postarajú lepšie ako tu, nemusíš sa báť."

"Mami?" Ryuu pootvorila oči a behala zrakom po miestnosti. "Dieťa moje, čo sa to zasa s tebou stalo?" "Prepáč mi to, mami. Bola to nehoda. Nevšimla som si letiacu loptu." "Môžem to potvrdiť!" Ryo Yukito pozrel najprv na muža a potom na Ryuuinu matku. "Takže Hayate.,," "...je v tom nevinne, pán Takanori. Mali by ste niečo vedieť." Ryuu sa opatrne posadila a jej vážny tón v tvári, vyzeral takmer hrôzostrašne. "Vašu dcéru znásilnili." Ryo, Yuuka i Shougo skameneli. Jedno jediné slovo nebolo vypovedané, pretože to čo práve prehlásila Ryuu, bolo skutočne vážne. "Ryuu, o takýchto veciach nemôžeš klamať!" povedala Yuuka i keď to bola len zástierka predtým, aby to čo práve jej dcéra povedala, nebola pravda. "Ja neklamem! To všetko Kenji a Shun! Nenávidím ich a... Neviem ako vám to povedať bez toho, aby ste ma nepodozrievali." Pán Takanori sa naklonil k dievčaťu a jeho oči pohltili slzy. "Je-Je to skutočne tak, ako hovoríš?" Ryuu len prikývla a pozrela na Ryoa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama