Red [Chapter 17.]

11. srpna 2011 v 22:41 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

Sám sa oprel o stenu a mlčky sledoval pred seba. ,,Hóó? Takže miluješ niekoho iného?" opýtal sa posmešne, ,,vie tvoj milovaný, že si sa zahrávala s Hayate?" Odpoveďou mu bolo však len mlčanie a občasné šuchnutie vecí. ,,Takže vie..." riekol a zachechtal sa. Ryuu o chvíľku vyšla zo šatníka. Miku zapískal. Mala na sebe fialové šaty s ružičkami. ,,Krásna," kývol hlavou smerom von. ,,Tak poď všetci už čakajú len na nás, oh, a Shougo má pre teba nejaký darček," zamyslel sa. Spolu vyšli z izby a zišli do jedálne. Všetci už boli prítomný a čakali len na nich. ,,Ryuu," usmial sa Takanori a postavil sa, kým si Miku sadol. ,,Mám pre teba malý darček," kývol na sluhu a ten jej podal zabalenú krabicu. Otvorila ju. ,,To je...!" vytiahla veľkú plyšovú kačičku.


Radosť však o chvíľu opadla, no napriek tomu svoje divadlo zahrala dokonale až dokonca. "Ďakujem, pán Takanori!" Muž sa letmo usmial, prižmúril oči a povedal: "Prosím, volaj ma "ocko"." "Ha?" Ryuu naň pozerala výrazom, aký sama nedokázala popísať. "Čo sa to stým chlapom deje?" pomyslela si zvierajúc plyšové zvieratko v rukách. S nádejou, že odpoveď nájde u priateľky, hlavu otočila k Hayate. Tá však pristúpila, ako sa zdalo, na jej hru s ignoranciou a naplno sa venovala Mikuovi. Dievča sklopilo zrak a pozrelo na mobil. "Ryo?" zašepkala a obzrela sa okolo seba, akoby sa chcela presvedčiť, či ju nik nepočul.
Mihotavé zvuky prázdnych rečí snobov, ako si to Ryuu stihla nazvať, prerušilo cinkanie o kryštálový pohár na šampanské. Pán Takanori sa postavil a ako mal už vo zvyku, upozornil na seba ešte jedným miernym zakašľaním. "Vážený hostia, chcel by som vám všetkým oznámiť, moje práve zasnúbenie sa s touto prekrásnou ženou." Zrakom sa zatúlal k žene stojacej neďaleko jeho boku. "Yuuka, poď ku mne." Červeniaca sa žena pristúpila bližšie ku Shougovi a roztržito hľadela do zeme. Muž jej dal ruku na pás a zoširoka sa usmieval. Žena robila to isté čo on. ,,Dúfam, že naše rodiny neúplné, sa teraz stanu jednou veľkou šťastnou rodinou," pohľadom zablúdil na Ryuu, ktorá hľadela na mobil. Miku ako prvý zareagoval na túto správu a začal tlieskať, potom sa ku nemu pripojila Hayate a aj služobníctvo. Yuuka si sadla späť a sluhovia doniesli výdatnú večeru zo štyroch chodov. Pre Ryuu špeciálne vegetariánske. ,,Ale učí sa rýchlo," pomyslela si a dívala sa na jedlo, ktorá práve stálo pred ňou a vábilo jej chuťové poháriky. Ochutnala ho. ,,Aspoň jedlo je dobré..." povedala viac menej pre seba. ,,Som rád, že Vám chutí slečna," usmial sa na ňu Hayatin sluha Sebastian a dolial jej pitia. ,,Sebastian, osedlaj mi potom koňa, prosím," pousmiala sa na neho. Miku na ňu pozrel a zamračil sa. "Čo je? Môžeš ísť so mnou, ak ti to teda bude vyhovovať." Miku prikývol a pozrel na Sebastiana. Komorník sa uklonil a odišiel ku stajniam.
"Ryuu?" Hayate si obrúskom otierala ústa a zdvorilo oslovila dievča, ktoré pôsobilo celý večer akosi osamelo. "Snáď prestala ignorovať moju osobu?" prebehlo Ryuu mysľou a pozrelo na dievča pred seba. "Dávaj pozor na týchto dvoch, kým sa s Mikuom vrátime." "Mohla som si myslieť." sikla a hlavu obrátila späť k tanieru. "Vravela si niečo?" Dievča rýchlo zavrtelo hlavou a znova sa venovala svojmu jedlu. Ako podlo sa cítila, keď sa dívala na ten povýšenecký výraz jej tváre.
Keď dojedla, postavila sa a ospravedlnila sa pri stole s tým, že odchádza na toalety.
"Yukito!" šepla, len čo rýchlim krokom uháňala po chodbe. V sídle si našla pokojné miesto, kde cítila, že je celkom sama a zavolala Ryoovi.
"Ryuu?" zaznelo radostne v telefóne. "Yukito? Som taká rada, že ťa počujem!" "Deje sa niečo?" s obavami riekol chlapec v mobile. "Nie, len... Mohli by sme sa vidieť?" zamrmlala a pritom si kryla sústredene ústa. "Samozrejme a kde si?" "Som na Blackovej ulici. Vieš, to veľké sídlo na začiatku cesty." "H-Hai, samozrejme, hneď som tam." a zložil. Ryuu sa pohodlne oprela dozadu a pokojne si vzdychla. "Ak nie ona, tak aspoň on."
Hayate kráčala s Mikuom do stajne. Mlčala a smutne pozerala do zeme. Mrzelo ju, že je na Ryuu taká, ale ona predsa... sama ju začala ignorovať a vyhýbať sa jej. Miku ju pozorne sledoval. ,,Myslíš na ňu? No tak! Spamätaj sa už ty hlupaňa! Bola si pre ňu len hračka, koniec-koncov mi to sama povedala," zaškeril sa. Vošli do stajne. ,,Ďakujem Sebastian," sluha odišiel a oni vyskočili na svojich koňov. Popohnali ich a vyšli zo stajne na lúku za sídlom. ,,Asi áno, ale... Nie som to isté pre teba?" pozrela na neho. ,,Vlastne si, si pekná hračka a preto si moja," pozeral na cestu pred seba. Pomaly sa začalo stmievať. ,,Tak sa neozývaj..." zahundrala si pre seba. ,,Hovorila si niečo?" ,,Nie..." dali si jedno kolečko, keď Miku náhle zastal. ,,Ale... Pozrimeže, kto sa nám to vytratil von," o pár metrov ďalej na tráve sedeli Ryuu a Ryo, dvaja cudzinci boli však schovaný za jediným kríkom, ktorý široko ďaleko rástol. "Huh?" Hayate prudko zastala a smutne pozrela na ľudí sediacich neďaleko nich.
"No tak, Ryuu! Už neplač, všetko bude dobré." "Sľúb mi, sľúb mi Yukito, že zostaneš navždy pri mne." "Sľubujem!" Chlapec sa usmial a vášnivo Ryuu pobozkal. "Si tak sladký." povedala s úsmevom na tvári a pohladila mu koleno. "Moje kačiatko." Ryo si do rúk vzal dievčatinu hlavu a začal ju bozkávať čím ďalej tým viac. "R-..." Ryuu sa nedokázala nadýchnuť, až tak bola omámená jeho neskrotnými bozkami. Spolu si opatrne ľahli do trávy, kde náhle Yukito rukou vkĺzol dievčine pod tirčko a jemne jej prešiel po jej pevných prsiach. Ryuu si ho pritiahla k sebe a prisala sa mu na krk, kde mu zanechala drobný dôkaz svojej lásky. "Ďakujem!" zašepkala a svoje telo odovzdávala chlapcovi, ktorý sa jej nedokázal dosýtiť.
Snáď si to pozrieme až do konca nie?" zaškeril sa a oprel sa o koňov krk lakťom, pri tom pevne držal beláskové opraty v druhej ruke. ,,Prosím Miku, nechcem to vidieť..." zašepkala a do očí sa jej hrnuli slzy. ,,Prosím..." ,,Nie!" potiahol opraty príliš silno a zviera sa splašilo. Postavilo sa na zadné, dievčina sa neudržala a padla na tvrdú zem. Kôň sa rozbehol a prebehol okolo ležiaceho páru na zemi. ,,Au..." Hayate si držala ruku na ústach a snažila sa zadržiavať slzy, popritom si držala ublíženú nohu. ,,Ach ty nemehlo..." pokrútil hlavou Miku a zoskočil ku nej. ,,Vstávaj!" no dievčina sa nehýbala, len si stále držala zranenú nohu zo zavretými očami. Chlapec ju zdrapil ya ruku a vytiahol hore. ,,Miku!" vykríkla a chytila mu ruku.
"Do pekla, Hayate! Pozri sa čo robíš! Kvôli tvojej debilnej zamilovanosti..." "Hayate? Miku?" Pohľady oboch sa obrátili na Yukita a Ryuu stojacich nad nimi. "Ryuu, poď radšej odtiaľto." Ryo chytil dievča za rukáv a odtiahol ju zo sebou preč. Ryuu stihla zanechať ešte posledný pohľad na Hayate, no bolo to celkom márne. Miku sa v tej chvíli zahral na ochrancu a Hayate pobozkal. "MIKU!" zvreskla a kútikom oka sa dívala na odchádzajúcu dvojicu. "Pochop to, ona je už len minulosť." Chlapec sa posadil na trávu vedľa Hayate a ruky si prekrížil cez kolená. "Nie, to nemôže byť pravda!" "Prosím, Hayate. Milujem ťa a ty to vieš." "Miku, už dosť! Predsa viem kedy klameš. Ide ti oba o náš majetok. Aj ty, aj tvoj otec ste si tak hanebne podobní!" kričala keď sa zodvihla a zároveň sa oprašovala od čiastočiek prachu. ,,Odplašil si mi koňa, mám vytknutý členok, Ryuu si teraz o mne bude bohvie čo myslieť a domov idem peši!" obrátila sa a vykročila. Šla pomaly krivkajúc. ,,Takýmto tempom tam nedôjdeš ani do rána," riekol Miku a postavil sa. Uchopil remene od oťaží a vykročil za dievčinou. ,,No tak Hayate, si tvrdohlavejšia ako tvoj otec." ,,Máme to totiž v rodine," povedala ostro a ďalej zaryto kráčala po lúke. ,,Si hlúpa," povedal nahnevane chlapec, vyšvihol so na koňov chrbát, kopol ho do slabín a precválal okolo dievčiny. ,,Počkám ťa v izbe," a už ho nebolo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama