Red [Chapter 18.]

15. srpna 2011 v 21:10 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

Yukito i Kagurumi skončili u nej doma, takže o súkromie mali dokonale postarané. Jediné čo Ryuu mala práve na mysli bolo jediné, no bolo ťažké si to pripustiť.
"Yukito, teraz nie!" "Prečo nie? Nechceš to? A pokiaľ viem,tak panna nie si už dávno." Ryuu sa zamračila a dívala sa na Yukita, ktorý nad ňou ležal a čakal na jediné. Medzi svojimi stehnami cítila nepatrný pulz. Dievča sčervenelo a chytila Ryoovi ramená. "Prosím, zlez zo mňa!" "Čo je to s tebou?" "Nevidel si ju? Preboha! Mohla som jej pomôcť! Som tak tupá!" Ruky položila na kolená a o ne si oprela hlavu. "Ryuu, ale Miku..." "Nič nechápeš!" "Povedala si, že ju nemiluješ, tak kde je potom problém?!" Dievčaťu sa zovrel žalúdok. "Máš... Máš pravdu, prepáč!" Rukou pohladila Yukita po líci a vrhla sa po ňom. "Takže? Kde sme to skončili?"


"Hayate!" Pán Takanori sa zodvihol z miesta a díval sa na svoju krívajúcu dcéru.
,,Čo chceš?!" obrátila sa tvárou ku nemu, posadila sa na starú barokovú stoličku a vyzula si zablatené topánky z nôh. ,,Rozprával som sa s Ryuu," podišiel ku nej bližšie, ,, a ona mi povedala, že sa ma bojíš. Čo je na tom pravdivé?" ,,Všetko, otec." Hodila obuv do kúta a vzpriamila sa. ,,Si horší ako cisár Nero, už len čakám kedy ma dáš upáliť," prešla okolo neho a nezabudla ho buchnúť ramenom. ,,Ak ma ospravedlníš, tak dobrú noc." Shougo pozeral za svojou dcérou akoby sa práve udialo niečo neuveriteľné. Hayate vytiahla z vačku mobil a posadila sa na sedačku na terase. Vyťukala Ryuuine číslo a stlačila zelené tlačítko. Priložila si telefón ku uchu. Celá sa začala triasť, len čo začula prvé tóny pípania. Jej psychika však bola silná. Veď to, že ju znásilnili, to, že musí byť s niekým koho ani nemiluje a ten na kom mu záleží je niekde ďaleko, bolo už samo o sebe dosť zaťažujúce. Jediný kto veril v Hayatinho silného ducha, bola Ryuu, no tá tu teraz nebola.
"No tak, zdvihni to!" zašepkala Hayate a zahryzla si do spodnej pery. "Áno?" ozvalo sa na druhom konci. "Oh, Ryuu! Už to nevydržím! Prosím, začnime od začiatku. Nezáleží mi na otcovom názore, chcem byť s tebou a hotovo!" zafňukala ako dieťa a pokračovala: "Bez teba to nezvládnem! Už takto ďalej nemôžem žiť!" "Ryuu už spí." "Yukito?" Hayate sa zúžili od strachu zreničky a hoc Ryo už dávno zložil, ona si ponechala mobil ešte hodnú chvíľu na svojom uchu. "R-Ryuu?"
Mobil si vrátila naspäť do vrecka a ponorila tvár do dlaní. Toto bola tá posledná kvapka, no keď si spomenula na tvár otca, Kenjiho a Mikua, rozhodla sa konať. Obliekla si ružové tričko s obrázkom poníka, tmavé džínsy a bielu bundu. Na nohy nasadila tenisky a pevne uviazala šnúrky.
Opatrne sa zakrádala ku dverám. ,,Idete niekam?" opýtal sa jej dobre známi prívetivý hlas sluhu. ,,Sebastián?" obrátil sa na neho a mlčala. ,,Nemali by ste ísť sama von, nie o takomto čase," podišiel ku nej. ,,Ale ja musím, musím ju vidieť," oprela sa chrbtom o dvere. Nemala zrovna náladu sa mu tu teraz spovedať so svojich pocitov, ale vedela, že on je jediný komu môže dôverovať. ,,V tom prípade, idem s vami," pousmial sa a vzal si z vešiaka bundu. Otvoril jej dvere: ,,Nech sa páči." Hayate išla von a zamierila rovno pred dom, kde bolo doparkované čierne BMW. Nastúpili. ,,Nechcem ťa s tým zaťažovať," oprela si hlavu o sklo a hľadela na rozmazané žlté fľaky od lámp. ,,Mám vás predsa na starosti, slečna." Za krátku polhodinku došli na miesto. Hayate vystúpil z auta a obaja sa pobrali do vchodu, kde Ryuu bývala. Zaklopala na jej dvere. Obaja začuli kroky, ako sa pomaly vlečú ku dverám. "Zasa ty? Daj jej pokoj! Ty tomu asi nerozumieš, ale...." "Uhni!" Hayate odsotila Yukita na bok a vošla do bytu. Všade bola tma, takže sa len ťažko orientovala, no nakoniec jej izbu našla. "Ryuu?" šepla, len čo strčila hlavu do jej dverí. Nič. "Ryuu?" Pootvorila o čosi viac a po špičkách sa približovala k posteli. "Tak tu si a ja sa môžem báť.." pousmialo sa dievča a dívalo sa, ako to druhé pokojne spí. Hrudník sa jej v pravidelných intervaloch dvíhal a zasa klesol na svoje miesto. Hayate si čupla ku nej a pohladila ju po vlasoch. "Daj je pokoj!" Vyštekol Ryo a zdrapil ju za krk. "Au! To bolí, okamžite ma pusti! Sebastián!" Sluha sa v tej chvíli zjavil v izbe a odťahoval Yukita od dievčaťa. Všetci stíchli, akonáhle začuli pohyb. Skameneli a pohľady upreli na posteľ, kde sa Ryuu len pretočila na druhú stranu k stene.
,,TY nie si nič viac len príťaž! Nechápeš to už?! Daj jej pokoj!" hovoril pomedzi zuby, ale dosť hlasno na to, aby to dievčina počul. Pozerala na neho a napokon pohľad sklopila do zeme. ,,Ak ju naozaj miluješ daj jej pokoj!" Odstúpila od neho. ,,P-prítaž...?" pozerala na neho a do očí sa jej tisli slzy, ktorú ju pálili. ,,N-nie..." krútila hlavou a pomaly cúvala von až vrazila do Sebastiana. ,,Ona ťa nemiluje, tak už jej daj pokoj," obranne sa postavil pred postel kde Ryuu spala. Hayate sa obrátila ku Sebastianovi a objala ho. ,,Vrátime sa slečna," povedal. Ona len prikývla a šla s ním utierajúc si slzy z tváre, chytila ho za ruku.
Ešte vždy potlačovala bolesť, ktorú jej spôsobil pád z chrbta koňa. Bolesť fyzická, však nedokázala prekonať tú psychickú. Ak naozaj pre Ryuu bola len príťažou, bolo na čase, aby jej zmizla zo života. Cez hlavu jej prešla myšlienka o Anglicku. Sebastian si všimol jej sústredený výraz a tak ju vzal na ruky, aby netrpela aspoň pri chôdzi. "Slečna...." Sluha sa však odmlčal a dievča niesol na rukách ako malé dieťa. Bola tak rozkošná, no toľká bolesť lomcovala jej telom. Aké neznesiteľné vidieť ju v takomto stave a nedokázať jej pomôcť.
Muž privrel oči a pobozkal ju na čelo. Keď konečne prišli k autu, opatrne ju zasa položil na zem a otvoril jej dvere. "Ďakujem," zamrmlala a nastúpila si. Celkom unavená však na zadnom sedadle zaspala, čo si sluha hneď všimol v spätnom zrkadle. "Čo chvíľa už budeme doma, slečna." povedal po tichu a pritlačil na plynový pedál.
O chvíľku predsa len domov prišli ale to už bola Hayate úplne ponorená v ríši snov. Sluha zaparkoval auto pred domov a vyšiel von. Ani si nevšimol, že pred dverami stojí pán Takanori. Opatrne vzal dievčinu na ruky a šiel ku dverám. ,,Pane?" pozrel na neho a prekvapený, že tam stojí aj napriek tejto neskorej hodine, skoro spadol zo schodov. ,,Porozprávame sa zajtra, Sebastian," obrátil sa a otvoril dvere, ,,odnes ju do izby."

Yukito sedel pri Ryuu na posteli a hladil ju po chrbte. ,,Už budeme mať konečne pokoj," pousmial sa a lahol si ku dievčine. Jednu ruku jej prehodil cez pás a jemne ju hladil po brušku až kým sám nezaspal.
Keď ráno vtrhlo do izby ostré svetlo slnka, Ryuu aj Ryo sa zobudili. Dievča sa posadilo a pomaly sa začala naťahovať. "Dobré ráno, Ryuu!" usmial sa Yukito a schmatol ju tak, že ju stiahol zasa do postele. "Ryo! No tak!" Dievča sa mu vytrhlo z náručia a vyšla do kúpeľne. "Čo sa zasa deje?" zasipel, len čo zastal Ryo pri dverách. Ryu zavrtela hlavou a do úst si vložila zubnú kefku s pastou, len aby sa vyhla zbytočnej odpovedi. "Ryuuu!" zatiahol Yukito a preložil si ruky cez hrudník. Dievča vypľulo pastu do umývadla, utrelo si ústa a pozrelo na svoj odraz v zrkadle. "Prestaň ma prosím ignorovať..." zakňučal chlapec a potiahol ju za tričko v ktorom spala. "Musím ju znovu vidieť! Musím vedieť ako na tom je." "Nie! To nedovolím!" "Ryo..." "Prepáč ja... Včera, včera tu Hayate bola, ale nedovolil som aby.... "Aby čo? Aby čo, Ryo?!" Ryuu schmatla Yukita za ramená a triasla ním, akoby práve tým vymámila z neho odpoveď.
Obe ruky jej zo seba zložil. ,,Urobím raňajky," povedal a otočil sa na päte. Prešiel do kuchyne a otvoril chladničku. Rozhodol sa hrať nedostupného čo sa týkalo tej malej. Veď po tom čo sa stalo včera, mu bolo jasné, že jej aj jemu už konečne dá pokoj. Ryuu zazvonil mobil, ale než ho stihla schmatnúť, Yukito ho držal v ruke. ,,Pani Kagurumi? Dobré ráno, ano sme u vás doma. Nie, manžel tu nie je, len ja a Ryuu. Máme prísť? Momentík, opýtam sa," priložil ruku na telefón, ,,Ryuu, že či pôjdeme na chatu?" ,,Kto?" opýtala sa a prešla ku chladničke a začala v činnosti, ktorú chlapec nechal tak, popritom naho stále gánila rozhodnutá získať informácie o tom čo sa stalo včera. ,,Ty, ja, tvoja matka, Takanori, nejaký Miku a Hayate a nejaké služobníctvo," ale ani nečakal na odpoveď, ,,samozrejme, že radi s vami pôjdeme paní. O hodinu prídete pre nás? Dobre, dobre, dopočutia." Zložil. "Zbláznil si sa?!" zahučala Ryuu a na líce mu uštedrila poriadku facku. "Ryuu!" "Počúvaj Yukito, okrem toho, že sa musím pretvarovať, že ťa musím milovať, okrem toho, že si odo mňa odohnal Hayate a okrem toho, že....že..." dievča zatínalo päste a celé červené od zlosti prudko dýchalo a prebodávalo chlapca pred sebou svojimi horiacimi očami. "Zbláznila si sa?!" vyštekol Ryo a držal si ešte vždy pravé líce. "Pozri sa na seba! Miloval som ťa a ty si sem prídeš, vyspíš sa so mnou a teraz mi povieš, že som všetko zničil?" "Si len úbohá kreatúra, čo sa zahráva s mojimi citmi. A určite si nebola dva krát taká aj k Hayate...." Posledné slovo ju sťalo dole a dievča dopadlo so slzami v očiach na kolená. "M-Máš pravdu.. ja..." "Ryuu.. T-To som nechcel!" "Daj mi pokoj!"Odohnala od seba jeho dlaň, len čo ju chcela na upokojenie pohladiť. "Daj mi už pokoj..." Ryuu sa pomaly zodvihla a so svojou samotou a plačom sa zavrela v izbe.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 €&L €&L | Web | 15. srpna 2011 v 21:13 | Reagovat

ahojky. mohla bych tě poprosit o hlásek?

http://www.bravolasky.cz/detail/id:397/

Stačí kliknout na "tenhle pár je cool"

Díky moc a ráda oplatím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama