Red [Chapter 19.]

15. srpna 2011 v 23:18 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

,,No tak Ryuu, mrzí ma to! Ale s ňou to nemá budúcnosť, naozaj ťa milujem," povedal a búchal na dvere. No dievčina sedela na posteli a objímala kolená, po ktorých stekali slzy. Chlapec sa však nevzdával a naďalej vytrvalo búchal na dvere od izby. ,,Prosím Ryuu, MILUJEM ŤA!" zakričal a celou silou uštedril dverám peknú ranu. A potom to ustalo. Dievča mlčky hľadelo do steny a nevnímalo dianie vôkol seba. ,,Daj mi pokoj..." schovala si tvár medzi kolená. Ani nie o päť minút sa ozvalo tiché klopkanie. ,,Ryuu to som ja, mamina, výjdi von, prosím." Ryuu svoj melancholický pohľad zo steny nasmerovala na dvere a nemotorne sa postavila. Otvorila ich. ,,Ryuu," matka ju pohladila po tvári a objala ju. ,,Tak poď, čerstvý vzduch ti pomôže," chytila ju za ruku a ťahala von. Zamkla a už s ňou nastupovala do auta. Yukito tam už sedel, ruky mal založené na prsiach a díval sa kamsi vdial. ,,Nemáme ani veci," zahundral si popod nos, čím sa chcel zrejme napokon tomu všetkému vykrútiť. ,,Hayate a Miku majú vecí dosť, požičiate si od nich, sú to len tri dni."
"Len tri dni..." povedala celkom potichu Ryuu a nastúpila si do auta.


Ruka v ruke, Miku i Hayate stáli spolu na schodisku a čakali hosťov. "Otec? Pripomeň mi ešte raz," zamrmlala Hayate na stranu, kde stál jej otec, tak, aby ju Miku nepočul. "prečo sa musíme tvrátiť, že je všetko v poriadku. Veď Ryuu..." Pán Takanori zodvihol ruku a nasmeroval ju k ústam svojej dcéry. Nedotkol sa ich, len veľmi letmo naznačil, aby zostala ticho. "Ryuu mi tu viac krát spomínať nebudeš!" "Veď to bude tvoja budúca dcéra!" vyhŕklo z dievčaťa, čo upútalo aj chlapcovu pozornosť stojac vedľa nej. "Moja či nie, má už o svoj život dobre postarané." "Čo? Čo chceš preboha urobiť, otec?!" To však jej slová už zanikali v motore hučiaceho auta, ktoré práve zaparkovalo pred honosné sídlo. "Máte všetko?" zamrmlal Shougo a zodvihol svoju batožinu. "M-Myslím, že áno, ale...." "Tak teda poďme!" skočil jej do reči otec a dievčaťu nezostávalo nič iné, len sa nemo mračiť na jeho chrbát.
,,Pôjdem so Sebastianom v aute," otočila sa, ale Miku ju stiahol naspäť. ,,Pôjdeš pekne s nami," nervózne zavrčal otec, zatiaľ čo sluhovia nakladali batožinu do auta. James vystúpil, otvoril pánovi dvere a opäť sa vrátil na miesto šoféra. Nakoniec nastúpil aj ostatok. Hayate len v krátkosti pohliadla na Ryuu a poslušne si sadla vedľa Mikuho.
,,Mimochodom, kde si bola včera? Že sa nehanbíš, Sebastian ťa priniesol až na rukách," riekol otec a stiahol si okienko, Yuku chytil za ruku a hladil jej ju. ,,J-ja.. No... Bola som sa prejsť a nechcel aby som išla sama, tak..." ,,Bola si sa prejsť v aute?" všetkých mierne trhlo, keď sa auto konečne pohlo nasledované druhým autom, v ktorom sedelo služobníctvo. ,,Bola u nás," povedal Yukito, ,,chcela sa rozprávať s Ryuu." Znovu sa zahľadel von oknom. ,,Yukito...!" povedala Hayate nahnevane.
"Ryo!" dievča sediac vedľa zamysleného chlapca, mu prudko stlačilo stehno. "Au!" "Je to pravda?" povedal pán Takanori a popritom si chlapec šúchal boľavé miesto. "Samozrejme, že áno! Veď sa na ne pozrite! Robia akoby nič a pritom...." Tentokrát Yukito zasa zvreskol od bolesti, pretože Ryuu mu celou svojou silou dupla po nohe. "Ryuu!" zakričala pani Kagurumiová. "Hayate!" zvreskol i pán Takanori a obaja rodičia sa zadívali na svoje ratolesti. "No my..." naraz začali obidve hriechom postihnuté osoby. "Vlastne, Hayate len volala a..." "Tak volala?" zamračil sa muž a odlepil svoj chrbát od operadla, aby sa viac sústredil na oči svojej dcéry. Dievča sťažka preglglo a smutne sa zadívalo na Ryuuinu matku. "No tak, Shougo, upokoj sa. Nechceli sme si to užiť?" "Teraz na to nie je čas drahá," zamrmlal bez toho, aby sa na ženu čo i len pozrel. Yuuka si urazene prehodila nohu cez koleno a dívala na cez predné sklo, na pohybujúcu sa daľnicu. "Anglicko je pre teba viac ako isté, moja milá." Pán Takanori sa opäť pohodlne usadil a s úsmevom na perách, akoby mu práve patrila všetká moc a práva nad svojou dcérou. "Neviem sa dočkať!" zvreskla rozradostená Hayate a skočila po Mikuovi. "Budem tam mať oveľa lepšie možnosti ako tu."
Objala ho a ostala chrbtom k Ryuu, inak by asi všetci videli že nie je všetko tak ako sa zdá. Dievčine sa do očí tisli slzy, ale napokon sa nejako premohla a obrátila sa na otca. Usmiala sa. ,,Vždy som sa tam chcela vrátiť, pripomína mi matku," privrela oči a pritisla si ruky na náhrdelník, ktorý jej kedysi dala. ,,Nespomínaj ju," povedal prísne otec a obrátil sa k ešte vždy urazenej Yuke. Ryuu hľadela na dievčinu. Ryo si toho samozrejme všimol, tak sa ku nej nahol a dal jej pusu. Tá samozrejme v tejto už tak dosť na hovno situácii nemohla urobiť nič iné len spolupracovať. Stále tu bola malinká nádej, že ak pána Takanoriho poprosí, bude tu Hayate môcť ostať. ,,Oci?" ozvala sa Hayate po chvíľke a všetky zraky sa na ňu upreli. ,,Čo zase?!" nahnevaný sa na nu obrátil, lebo sa musel prestať venovať svojej budúcej žene. ,,Musím na WC. Mohol by James zastaviť?" potichu sa opýtala, ale uhýbala pohľadom.
"James?" Sluha, ako obyčajne, s úsmevom prikývol a tak zastal auto na kraj akejsi benzínovej pumpy. Hayate sa na otca povýšenecky usmiala, že zasa vyhrala ona a vybehla ku dverám s nápisom "Dámske WC". "Môžem ísť aj ja?" Prerušila ticho Ryuu a prstami sa zakradla ku kľučke. "Ani náhodou!" oborila sa naň matka a pán Takanori ju v zápätí chytil za rameno. "Začínaš byť ako on!" osopila sa na muža v hnedej bunde a vyplazila mu jazyk. Jej drzosť však doplatila na svoje činy a tak sa jej dostalo len horkej rany po ústach. "Čo si to dovoľujete?!" skríkol Yukito a taktiež na muža zagánil. "S-Shougo!" vypadlo zo ženy sediac vedľa neho a ako socha sa dívala na svoju dcéru, ktorá si držala ústa, len aby jej krv nedopadla na drahé koberčeky v aute. "Ryuu! Tu! Prilož si tam obrúsok, malo by to po chvíli prestať." Yukito Ryuu objal okolo ramien a priložil jej vreckovku ku krvavej škvrne na perách. Dievča nepovedalo nič, len sa túlilo k Ryoovi a tisla si biely kus papiera k perám. Ak by mohla, urobila by toho oveľa viac. Nemá pred ním absolútny strach. Už len kvôli Hayate.
"Som tu!" zaspievalo dievča, ktoré sa práve vrátilo z toalety. Nik však na jej radosť nereagoval a tak len poslušne nasadla, i keď jej údiv z tváre nemizol.
Ostatok cesty však už pokračoval mlčky. Ryuu sa stále túlila k Yukitovi aj keď jej krv z úst už konečne prestala tiecť. On ju len hladil po ramene a nepekne na pána Takanoriho škúlil. Ten bol však plne zaujatý rozptyľovaním Yuki. ,,Sme na mieste, pane," ozval sa James z predného sedadla. Keď auto konečne zastavilo, vystúpili. Pán Takanori sa vystrel. ,,Konečne," povedal a chytil Yuku za ruku. Obrovská drevená chata, z jeden strany obmívaná jazerom, z druhej lúkou a z tretej lesom. ,,Je to tu úžasné, Shougo!" rozjasnila sa Yuka a muža pobozkala. Hayate znechutene odvrátila pohľad, ešte stále neverila tomu, že s tým súhlasila, ale pod Mikuovým a otcovým pohľadom ani nič iné nemohla robiť. ,,Nechaj tak, Sebastian," pribehla ku sluhovi a chytila ho za ruku na náznak, že si kufor odnesie. ,,U-uhm, odnesiem vám ho," povedal zdráhavo sluha a sklonil pohľad. Miku ich kútikom oka pozoroval a Ryuu tiež.
Yukito vyšiel celkom opatrne z auta, smejúc sa spolu s Ryuu, pretože ju práve niesol na rukách, čo ona vzdorovito odmietala a to ich zjavne i pobavilo. Pani Kagurumiová sa na šťastnú dvojicu usmiala a čosi pošepkala mužovi, ktorý ju ešte stále držal v pevnom náručí. "Vidíš a ty so mnou nechceš byť šťastná!" šťuchol Miku lakťom do Hayate, no ona mu darovala len opovrhujúci výraz. "Myslel som si." Miku sa otočil na Ryoova a kamarátsky ho začal potľapkávať po chrbáte. "No priateľu, vybral si si dobre. Nech vám to len spolu dlho vydrží!" "Ale? A čo tak zrazu?" oborila sa naň ho Ryuu a zišla z Yukitovej náruče dolu na zem. Miku pokrčil ramenami a naschvál pobozkal Hayate čo najvášnivejšie. Teda, pokiaľ ho od seba zasa neodstrčila.
"Fuj! Prestaň!" Dievča po ňom zvresklo a do rukáva na mikine si otrelo ústa. "No tak, deti. Sme tu predsa na dovolenke, tak si to užívajte." Ryuu vzala Yukita za ruku a odišla s ním kamsi po drobnej cestičke preč. "Toto nebudem počúvať," zašomrala a ťahala chlapca za sebou.
,,Vieš vlastne kam ideme? Mám pocit, že ak sa tu stratíme, nenájdu nás ani do Vianoc," zašomral si, no Ryuu to zrejme do úvahy nebrala, ani rozlohu tohto pozemku, ktorý bol niekoľko násobne väčší ako Takanoriho sídlo. ,,Ryuu, no tak, čo keď tu žije nejaká divoká zver?" zastal a vášnivo ju stiahol ku sebe, nenásytne ju pobozkal. Spolupracovala. ,,Dúfam, že v tom prípade nasadíš aj vlastný život aby si ma zachránil," prešla mu prstom po hrudi. ,,Blázniš? Ja budem prvý, kto začne kričať a už ho neuvidíš," zasmiali sa a on ju chcel pritisnúť ku najbližšiemu smreku, no jeho perfektne vymyslený plán, ako stráviť túto chvíľku prerušil koreň, čo trčal zo zeme. Ryuu zakopla a tak obaja zleteli na zem do ihličia. ,,V poriadku?" opýtal sa a vytiahol jej ihličie spletený z vlasmi. Prikývla a usmiala sa. Ryo ju pohladil po panvovej kosti a opäť pobozkal.

Miku pozeral na dievča, ktoré stálo urazene pred ním a čakalo, kým bude taký láskavý a odnesie jej batožinu. Chlapec sa usmial a ochotne vzal veci do svojich rúk. "Nie je to márny nápad, pomôcť dáme, ktorá je zranená," povedala a vyhrnula si nohavice, aby ukázala previazaný členok. "Dobrá práca, Sebastian!" Miku to na sluhu zakričal s prímesou sarkazmu, keďže vedel, že sa o ňu stará viac, než jej vlastný otec.
"No tak poď!" Hayate sa zobrala a nasledovala Mikove kroky. Prešli cez obrovské drevené dvere, ktoré pôsobili neuveriteľne ťažko a keď sa konečne dostali z chodby ku schodom, zdržala sa ešte pohľadom na maminej fotografii na stene. "Hayate!" "Veď už!" Zamrmlala a horko ťažko sa škriabala po schodoch hore.
"A sme tu!" Miku hodil batožiny na zem a uchmatol si Hayate len pre seba, ktorá stále medzi dverami ako obarená. Zavrel dvere a zamkol. "Čo to...?" Hlúpu otázku prerušil bozkom. "Hayate..." chlapec privrel oči a posadil dievča na posteľ. "Nie!" Skríkla a prudko sa postavila. Pred očami sa jej prehral záznam spomienok zo školy. "Kenji," zašepkala a rukou sa dotkla miesta, kde mala žalúdok. "Kenji?" Udivene sa pýtal Miku, no len zavrtel hlavou a znova sa posnažil dobiť k tej nádhernej dievčine. "Neboj sa, ja ti predsa neublížim!" Hayate zatvorila oči a s odporom čakala, že ju Miku pobozká. Na jej prekvapenie ju len jemne objal a povedal: "Milujem ťa a chcem ťa chrániť!" Dievča otvorilo s prekvapením oči. "Miku?"
Pousmial sa na ňu a prešiel jej rukou po líci. Druhou rukou jej chytil spodok trička a jediným pohybom ruky jej ho stiahol z tela. ,,Miku, čo robíš?" pozerala na neho a v očiach sa jej leskol strach. ,,Ty sa ma bojíš?" pozeral na ňu. ,,Iste si už pochopil, že mňa tak ľahko nezískaš.. Bojím sa toho, čo chceš urobiť," pritisla si ruky ku sebe. ,,Tak spolupracuj a slubujem, že budem nežný." ,,To.. vravel aj on, ale..." postavila sa a otočila sa mu chrbtom. On ju však zozadu objal. Bozkával ju na krku a už jej chcel dať ruku do nohavíc, keď sa ozvalo klopanie na dvere. ,,Kto je tam?!" ,,Sebastian." Dievčina sa vytrhla z chlapcovho zovretia a odomkla dvere. V nich stál sluha a na rukách držal mačku. ,,Čakala vás na terase, slečna," usmial sa. Hayate sa ústa roztiahli do širokého úsmevu a začala zvieratko hladiť po hlave. ,,Ehm," druhý sluha si nepokojne odkašlal. ,,O hodinu je večera," oznámil a odpochodoval preč ako cínový vojačik.
"Ďakujem, Sebastian." Len čo to dopovedala, natiahla sa a pobozkala ho na čelo. Sluha sa usmial a odišiel po schodoch pripraviť všetko na večer.
"Hayate, vráť sa zasa ku mne!" "Ku snobovi, čo ma chce len pre svoje bohatstvo?" "Zmenil som sa. Ryuu.... " "Ryuu?" Skočilo mu do reči dievča s mačkou na rukách. "Áno, Ryuu mi ukázala, že sa dá zmeniť a, že pretvárka nie je všetko. Ukázala mi ako a postaviť otcovi a prekonať tak strach z neho samého." "Ryuu, Ryuu, Ryuu... A kde som bola ja? Svojmu otcovi musím čeliť..." "Ja viem," povedal a prerušil ju bozkom. Mačka sa vymámila z Hayatiných rúk a uvelebila sa do kúta, kde mala svoje miestečko. "Ty si mi toho dala oveľa viac, než ktokoľvek iný, ale... bál som sa ti to povedať." "Skoro ťa nespoznávam, Miku! Začínaš sa správať, ako..." "Ako keď som ešte nebol tým tyranským snobom a tým, ktorý sa snažil získať moc v otcovej firme. Ja viem. Prepáč!" Začal ju bozkávať na krku, ramenách a prišiel až k jemnej pokožke na brušku. Hayate jemne zastonala a pohladila Mikua po vlasoch.

"Kde sú deti?" Obzerala sa okolo seba Yuuka, keď si spolu so Shougom našli miesto vonku na terase. "No...." "Vaša káva, pane." Prerušil ich komorník, ktorý prišiel s dokonale vylešteným strieborným podnosom a s dokonale lesknúcimi sa šálkami s kávou. "Oh, ďakujeme!" Shougo sa pozrel na Yuuku, zatiaľ čo sluha kládol drahý porcelán na stolík.
"Obávam sa, že chlapci všetko zariaďujú tak, ako chcem ja. Teda, Yukitovi to ide samé od seba, tomu som dohovárať nemusel nič, ale Miku, to bol už ťažší oriešok. Nie vždy je ľahké podplatiť sedemnásť ročného fagana." Muž sa načiahol po šálku a dôležito si z nej usrkol. "Ako to myslíš?" "Chcela si predsa, aby sa dievčatá nedávali dokopy, no nie? Tak ja som ti s radosťou vyhovel a zariadil to." Usmial sa a znova so odpil z horúceho nápoja.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama