Red [Chapter 20.]

21. srpna 2011 v 22:54 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+

,,Nechcela som, ale nemyslíš, že im to uškodí ako prospeje?" ustarane na neho pozrela. ,,Predsa len sú to ešte deti," odpila si zo svojej šálky. ,,Každopádne sme prišli oddychovať, tak uvidíme ako sa to za tie tri dni vyvinie," zahľadel sa do diaľky. ,,Tak, Yukito svoju úlohu už splnil," oba páry dospelých očí sa zamerali na vystupujúcu dvojicu z lesíka. Kráčali pomaly, usmievali sa, občas sa zasmiali, ponorený do akéhosi rozhovoru. ,,Sú naozaj krásny spolu," usmiala sa pani Kagurumi. Chlapec s dievčaťom zastavili tesne pri nich a letmo sa pobozkali. ,,Och, Ryuu, choďte za Mikuom a mojou dcérou, nech vám dajú nejaké oblečenie na večeru, budeme mať hostí." ,,Hostí?" opýtal sa Ryo. ,,Jeden známi, príde aj so svojou dcérou, tak Ryuu prosím, popros tú malú hlupaňu aby sa správala slušne, nikdy sa nemali radi." Obaja prikývli a vošli do, zamierili rovno do izby.


Ryuu sa roztrasene pozrela na Ryoa, ktorý sa na ňu len nežne usmial. "Nemáš sa čoho báť. Poznamenal a pohladil ju po pravom rameni. Dievča sa nadýchlo a otvorilo dvere do izby.
"Č-Čo?!" Zvreskla Ryuu, len čo sa jej naskytol pred očami otrasný pohľad nahého Mikuovho zadku. Yukito jej okamžite zakryl oči a odtiahol ju za seba. "Do pekla s vami!" Rozzúrene zavrel dvere a objal pevne Ryuu, okolo drieku. "Si v poriadku?" Dievča si utrelo mokré líce od slzy do dlane a letmý úsmev venovala Yukitovi, ktorý ju ešte vždy držal v objatí. Len jedna jediná slzy, ostatné bolestivé drobné kvapky nechala dusiť hlboko v sebe. Pevne si uvedomovala, že urobila v skutočnosti to isté, takže niet sa nad čím pozastavovať. Je definitívny koniec a takto zostalo len prázdne miesto po Hayate v jej srdci. "Takmer som zabudol..." zajakal sa Ryo a priblížil sa ku dverám. "Máte sa prezliecť a mne i Ryuu požičať oblečenie na akúsi večeru s hosťami!" Zostalo však len to trápne ticho, nik sa spoza dverí neozval a tak Ryo i Ryuu počkali poslušne v predsieni mohutnej chaty.
Hayate o chvíľku prišla ku nim a podala im oblečenie. ,,Dúfam, že vám to bude dobré," otočila sa a zamierila do jedálne. Ryuu a Ryo na seba pozreli a šli do izby, prezliekli sa. Chytili sa za ruky, pekne sa na seba usmiali a šli dole ku tým snobom. Všetci tam už sedeli, čakalo sa len na nich. Ryuu prešla pohľadom po všetkých prítomných. Yuka sedela vedľa Shouga, po ľavici jej mami boli dve volné miesta, po Takanoriho pravici sedela Hayate a Miku. Ostatný boli snobský páni a rozmaznané dámy, len pri staršom mužovi sedela dievčina. Mala dlhé blonďaté vlasy v dvoch copoch po bokoch hlavy a a bledunko modré šaty. Pozrelo na Ryuu a usmialo sa. ,,Tak, prajem vám dobrú chuť," povedal Takanori a sluhovia začali nosiť večeru.
"Zabudli, že si vegetarián." Povedal Ryo a vidličkou šťuchol do kuraťa v Ryuuinom taniery. "Uhum. Mimochodom, nemal to byť len jeden známy s dcérou?" "Zrejme tu u snobov to znamená niečo iné. Nerozumiem im." "To ani ja!" Ryuu pozrelo na Hayate, ktoré sa práve v tú chvíľu pozrelo i na ňu. Jej pohľad sa však uhol a rozosmiala sa nad niečím, čo jej šepol Miku. "Yukito, Ryuu! Prestaňte si tam mrmlať a venujte sa nám všetkým." Drgla do nich pani Kagurumiová a prísnym pohľadom ich nepatrne upozornila. Dievča sa zamračilo a mäso hodilo popod stôl akémusi veľkému bielemu psovi. "Pes?" Začudoval sa Ryo a ochotne Ryuu pomohol. "Ryuu! Prestaňte už!" Yuuka to so svojou dcérou myslela dobre, no jej správanie medzi týmito jedincami, bolo akosi nevhodné. "Veď dobre!" Zamrmlalo dievča a chytilo Ryoovi ruku. "Pri najbližšej príležitosti odtiaľto vypadneme!" Chlapec len prikývol. ,,Nemal tu byť len ujo Yakito s tou jeho protivnou dcérou?" opýtala sa bez záujmu Hayate, napichla kurča a aj s vidličkou ho dala pod stôl, kde ho pes zjedol. ,,Prestaň kŕmiť Akitu!" zasipel, ,,má to byť predsa strážny pes..." Pokrútil hlavou. ,,Sebastian," chytila dievčina za ruku práve prechádzajúceho sluhu. ,,Ano slečna?" ,,Mohol by si otvoriť dvere na terasu? Je tu hrozný vzduch." Sluha mlčky vykonal jej rozkaz. ,,Aká je rozpišťaná," povedala Ryuu a hľadela na Hayate. Yukito ju pozorne sledoval a usmial sa. ,,Keď si nahnevaná si vážne rozkošná," pohladil ju po ruke. ,,Prepáč," ozvala sa dievčina sediaca vedla nej. ,,Mohla by si mi prosím ťa podať tú fľašku?" ukázala na fľaštičku kúsok pri nej. ,,Samozrejme," podala jej ju. ,,Volám sa Ayuki," usmiala sa dievčina a obsah flaštičky si vytlačila na tanier. Hayate ich sledovala, tú malú neznášala, už sa chcela postaviť a opustiť túto preplnenú miestnosť, keď jej na nohy skočil kocúr. ,,Ľudovít?" pozrela na neho, ten ladne skočil na stôl a všetky pohľady sa na neho upreli, no bohužiaľ aj ten Akitov.
"Akito!" zvreskla Hayate s Mikuom naraz. "Pane Bože!" Stôl sa pod chrbtom zvieraťa zodvihol a prevrátil sa tak aj so všetkým obsahom, ktorý bol na ňom. "Ryuu!" Yukito sa rozosmial, len čo uvidel dievča celé od omáčky. "Tak to ti ďakujem..." pozrela na chvíľu na Yukita a potom na Hayate, "...že si sem privliekla tú odpornú mačku!" "Je to kocúr!" Povýšenecky zasipela Hayate a s vlasov si začala dávať dole kúsky špagiet. "Prestaňte! Obidve!" Zakričal pán Takanori, ktorý sa práve snažil so seba zotrieť ryžu i s paradajkovou omáčkou a bylinkami. Pohľad na Hayatinho otca, všetky deti pobavil. Ryuu, Hayate, Miku, Ryo i samotná Ayuki sa nahlas rozosmiali. Hostia s panikou vyťahovali obrúsky a snažili sa zo seba dostať všetku tu špinu, ktorú pred malou chvíľou ešte jedli z tanierov. "Toto chce sprchu," smiala sa Ryuu a skočila po Ryoovi. "No tak poď!" Chlapec dievča vzal do rúk a odniesol ju až pred dvere kúpeľne.

"Krava!" "Hayate!" "Otec, veď je to pravda. Chová sa, akoby jej to tu patrilo pritom..." "Čo sa to s vami preboha deje?" ,,Presne to čo ste obaja chceli, nie?!" odvrkla a dala si dole posledný kúsok špagiet. ,,O čom to hovoríš?!" postavil sa. Postavila sa aj ona, ale Akita ku nim pribehol a všetkých začal olizovať. ,,Zlý pes!" zakričala Hayate, chytila ho za obojok a vytiahla von. Zatresla za ním dvere. ,,Poď Ľudovít, nechápe pánov a dámy samotných, poďme niekam, kde sú normálni ľudia," vzala kocúra do rúk a odišla preč z jedálne. Hladila kocúra po chrbátiku, ten jej veselo priadol schúlený na nohách a sedeli na balkóne. Ozývali sa nejaké kroky a hlasy a tak sa pritisla viac ku stene a skryla do tieňa, tušila komu patria. A nemýlila sa, o chvíľku vyšli von Ryuu, len v Hayatinej ľahkej letnej bielej nočnej košielke a Yukito v Mikuho nohaviciach na spanie. ,,Konečné čistý, už som spomínal, ako nenávidím mačky? Sú také hlúpe a rozmaznané, presne ako ona," povedal a oprel sa o zábradlie."Vieš, mám ju naozaj moc rada, ale v poslednej dobe je to všetko nejak...." Ryo dievča pobozkal a pohladil ju po tvári. "Netráp sa, veď predsa robíš to, čo sa od teba očakáva." "Nie, Ryo, nechápeš to. Nechcem aby sa kvôli mne dostala do toho blbého Anglicka. Takto ju môžem aspoň ešte vidieť." "Chápem." Ryo zvesil hlavu "Ale, aj tebe vďačím za veľa." Dievča sa usmialo a na líce mu vtisla jemný bozk. Tak či onak, na Hayate pomaly už musela zabudnúť.
"Dnes mám chuť na niečo špeciálne," olizol si pery Ryo a pritisol sa k Ryuu o čosi viac. "Chm, to si to budeš musieť zaslúžiť!" Obaja sa zasa rozbehli dnu a zamkli a v izbe.
"Do pekla!" Zanadávalo dievča s kocúrom na rukách a pozrelo na fotku svojej mami, vedľa jej posteli na nočnom stolíku.
O niečo neskôr sa Hayate strhla, keď sa z vedľajšej izby začali ozývať nemravné zvuky. "RYUU!" Zakričala a pritisla si Ľudovíta k sebe o čosi viac. "Hayate, poďme ich prehlušiť," zaštebotal Miku, len čo vošiel do izby len v uteráku.
,,Eh?" zdvihla hlavu a pozrela na neho. ,,Čo myslíš?" pozrela preč a škrabkala kocúra za uškom. ,,No čo asi," stiahol si uterák a šiel pomaly ku nej. ,,Miku, nie," privrela oči a oprela si hlavu o stenu. ,,Ale no tak, budeme lepší ako oni, nech Ryuu vie, ako si spolu užívame," už stál pri nej, jeho pýcha už bola pekne napnutá. ,,Prestaň s tým, jediná vec, ktorú si spolu užívame je akurát tak spoločná izba a budúcnosť," hodila po ňom deku. ,,Ale no tak," hodil ju na zem a chytil ju za ruku. Potiahol ju ku sebe, dôsledkom čoho bolo, že kocúr padol na zem, naježil sa a zaprskal. ,,Pozor na Ľudovíta," pozrela na Mikuho. ,,Tá hlúpa mačka ma nezaujíma." Sotil ju na posteľ a posadil sa na ňu. ,,Miku, dosť!" vzpierala sa mu. Ľudovít chvíľku pozeral tu scénu z hororu, ktorá sa pred ním diala, potom prístúpil k Mikuovej nohe, zamňaučal a zaryl mu pazúriky do nohy.
"Au! Ty malý...." kopol kocúra do hlavy a znova sa venoval dievčaťu pod sebou. "MIKU!" "Miku!" Ozvalo sa znova, len čo sa vo dverách zjavila Ryuu a hodila sa po Mikuovom krku. Len v spodnej bielizni bojovala s nahým chlapcom, ktorý sa pokúšal o niečo, čo sa Hayate zjavne protivilo. "Ryuu!" Medzi dvere vbehol i Ryo v trenírkach a díval sa na zápasiace dievča. "Prestaň! Nechaj ho na pokoj!" Yukito sa zasa zavesil na dievča a snažil sa ju odtiahnuť od Mikua. Yukito znova potiahol, no tento krát o čosi silnejšie, a trojica dopadla náhle na zem. "Hayate!" Ryuu vystrelo a rozbehla sa k dievčaťu, ktoré nechápavo pozeralo okolo seba. Dievča ju vzalo do náruče a odišlo s ňou do izby, kde bývala spolu s Yukitom.
Položilo ju na posteľ. ,,Hayate! Hayate, si v poriadku?!" Ryuu ju chytila za plecia a začala s ňou triasť. Hayate len zmätene pozerala do jej zelených oči. ,,Ryuu," chytila jej ruky aby konečne prestala. Zdá sa, že sa upokojila. ,,Si v poriadku?" opýtala sa znovu v domnení, že tentoraz dievčina oproti jej otázku zodpovie. ,,Asi, ano." ,,Asi?! Hayate!" Tá však len zažmurkala a ďalej nechápavo pozerala. ,,Nemala si sa do toho pliesť," postavila sa a ostro rukou pred sebou. Tentoraz bola Ryuu tá, čo nechápala. ,,Takto sa mi odmeňuješ? Nezaslúžim si to," postavila sa aj ona. ,,Ja...viem," privrela oči Hayate a pozrela do zeme. No to už dievčina stála za ňou a pevne ju držala vo svojom objatí. Dvere sa rozleteli a dievčatá pozerali do očí dvom nahnevaným chlapcom. Jeden sa hneval na to, že ho prerušili keď sa o niečo snažil a druhý, že ho prerušili v tom najlepšom. ,,Vy dve!"
Dievčatá trhlo a pri pohľade na ich výrazy úplne skameneli. "Ty! Poď sem!" Yukito strhol Ryuu ku sebe a Miku urobil to isté s Hayate. "Ešte jeden takýto prešľap a..." Ryo sa zahnal po Ryuu, no tá sa len postavila pred neho a a ruky, ktoré mala zovreté v päsť, si oprela nahnevane o driek. "Skús to spraviť!" Dievča chlapca provokovalo svojimi očami, no i provokatívnymi slovami. "Ryuu, prestaň!" "Lebo čo?" Ryo sa odmlčal a ruku stiahol späť k telu. "Presne tak, Ryo! Len si ju vychovaj!" S malou nádej, že tieto vety vyriekol Miku, sa Ryuu pozrela za seba. Žiaľ. "Hayate..." Ryuu smutne na ňu upierala zrak. "Ja..." Horkasto preglgla a pokračovala. "Ja odídem z tvojho života a nebudem viac stáť ako prekážka v tvojej ceste." Vyriekla to s úsmevom i keď vnútro kričalo.
,,Poď Miku, máme niečo rozrobené," chytila ho pod pazuchu a potiahla do izby. Zatresla za nimi dvere. Keď vošli do izby v momente ako prekročili prah chlapca pustila a pribehla ku kocúrovi na zemi. ,,Ľudovít, Ľudovít." Opatrne ho vzala na ruky a po líci jej stekali slzy. Kocúrik otvoril oči a zamňaukal. ,,Ach Ľudovít, som hlúpa." Miku stál opretý o dvere a mlčal, len všetko sledoval.

,,Prepáč, že som ťa chcel udrieť," povedal Ryo a obajl Ryuu. ,,Už to nikdy neurobím, prisahám." Ryuu prešla ku posteli a posadila sa. ,,Ryuu, ty... si úplne zmätená, mala by si si dať všetko do poriadku, raz tvrdíš že miluješ mňa, no vzápätí ju." Prisadol si ku nej a chytil ju za ruku. ,,Tak ako to je?" "Musím odísť!" Ryuu si vzala mobil z nočného stolíka a strčila si ho do nohavíc. Mlčky vyšla z izby, prešla po schodoch dolu, cez predsieň, až sa dostala na parkovisko.
"Môžem Vám nejak pomôcť, slečna?" ozval sa ktosi, kto práve polieval anglický trávnik. Dievča sklopilo zrak. "Bol by tu niekto tak ochotný, aby ma odviezol domov? Bez toho, aby to niekto vedel?" Záhradník sa usmial. "Tak?" "Sebastian!" zakričal mladší muž so záhradnou hadicou v ruke. "Áno, Alex?" Sluha polievajúc trávu mykol hlavou k dievčaťu. "Se-Sebastian, prosím..." Komorník sa zmyselne usmial a prikývol. "Kam to bude?" "Domov." zašomrala a pozrela na svoj odraz na skle auta. Sebastian si z vrecka na saku vytiahol svoje biele rukavice a natiahol si ich na opatrne na ruky. Prenikavými očami sa zahľadel na Ryuu, no jeho úsmev v nej vyvolalo mrazenie. Preglgla a nastúpila do auta, kde si ale dve otvoriť musela sama, keďže to nebol ani jej komorník, ani jej auto a už vôbec nemala žiadne postavenie v tejto rodine. "Ďakujem!" povedala, len čo Sebastian naštartoval motor.
,,Predpokladám, že slečna o tomto vašom úteku nevie," pozrel sa do zrkadielka na jeho hlavou. ,,Nie," odvrkla Ryuu s tónom, že ďalej to rozoberať nebude. Sebastian vyhodil smerovku a zabočil na diaľnicu, kde lampy vrhali nebezpečné tiene. ,,Záleží jej na vás." ,,Nehovor..." povedala a pritisla si mikinu viac ku sebe. Ochladilo sa. Tak ako aj jej správanie. ,,Verte mi, hovorila len o vás, keď mi volala, bola naozaj zlatá," usmial sa a pridal. ,,Žiaľ ju to prešlo." ,,Robí to kvôli otcovi, keď umrela jej matka, otec jej to dával za vinu, ale ona vás vážne miluje, to mi verte, bol som s ňou od malička, poznám ju lepšie než ktokoľvek iný." ,,Ja viem," zašepkala potichu a oprela si hlavu o sklo. ,,Sebastian? Že tebe sa Hayate páči?" Komorník sa usmial. Ryuu sa načiahla k prednému sedadlu a prostredníkom ho začala šťuchať do pravého ramena. "Nyaa, vedela som!" Ryuu sa hodila späť o zadné operadlo.
V aute náhle zostalo celkom ticho. O niekoľko minút ho ale Sebastian prerušil svojim príjemným hlasom. "Sme tu." Vystúpil a otvoril Ryuu dvere. "Zlozvyk?" Sebatian s úsmevom prikývol. "Mizne ti ten hrozivý úsmev vôbec niekedy?" "Myslíš, že je hrozivý?" "Um." prikývlo dievča a z vačku vytiahlo kľúče. "Ešte raz, ďakujem, Sebastian." Ten však nič nepovedal a len letmo zakýval a nasadol zasa do auta, aby mohol odísť.
Ryuu pozrela hore k baráku kde svietilo malé svetielko. "Otec?" Rýchlo podišla k hlavnému vchodu, odomkla, vyšla po schodoch a otvorila prudko dvere do bytu. "Otec!" skríkla Ryuu a vošla do kuchyne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama