Red [Chapter 21.]

25. srpna 2011 v 20:53 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+


Ten mal však práve plné ruky práce s nejakou slečnou. Ležali na sebe na gauči a olizovali sa. Bola pekná, až na ten fakt, že bola... štetka? Ľahká žena? Ryuu nevedela ktorý výraz práve v tejto chvíli použiť. Jej otec bol už v mierne podnapitom stave a slečna pod ním, určite nebola triezva. ,,Ach, miláčik!" tackavo sa postavil a prešiel ku nej. Objal ju. Ryuu ohŕňala nos pod závanom alkoholu a cigariet a boh vie čoho ešte. ,,Kde máš matku? Tú odpornú kurvu? Vrátil som sa domov a našiel rozvodový papier!" rozčúlil sa a samozrejme si to zase odniesla Ryuu. Držala si udreté líce. ,,Ale no tak.... Yoshi," zatiahla slečna, ktorá sa práve dvíhala zo sedačky. Mohla byť o dva roky staršia od Ryuu. Úbohé. ,,To dievča za nič nemôže a teraz mi zaplať."


Muž vzal peňaženku a podal slečne slušný peniaz. ,,Otec!" okríkla ho Ryuu, spôsob aký míňal bol naozaj nechutný. Zagánila na neho a odišla do izby, kde pre istotu zamkla dvere. Začula, ako sa zabuchli dvere a ako otec zhasol. Hlavu si zaborila do vankúša. "Neznesitelné! Hm?" V tú chvíľu jej začal vibrovať mobil. "Yukito? Hai?" "Ryuu? Preboha! Kde si?" "Nikde!" "Doma, však?! Chcem ísť okamžite..." NIE! Prestaň! Daj mi pokoj, už sa viac ku mne nepribližuj, dobre? Je koniec!" Zložila. Do rúk si vzala plyšové zvieratko v tvare kačky a pobozkala jej plyšový zobáčik. "Moja." Kačičku položila zasa naspäť na posteľ a prezliekla sa do svojho pohodlného pyžama. Stiahla ešte rolety, otvorila okno a nechala ten príjemný vzduch, aby jej pokryl izbu. Vošla do postele a zabalila sa celá do mäkkého paplóna. "Mmmm.." Dievča si spokojne vydýchlo a pritislo si k sebe to plyšové zviera vedľa svojej hlavy. Voňala nádherne po levanduli. Presne ako... "Hayatin parfém." Ryuu smutne pozrelo kačke do umelých čiernych, lesklých očí a na chvíľu sa zamotala dakde v minulosti. "Je koniec. Aj tak ma nemala v skutočnosti nikdy rada. Čo som si mohla myslieť. No, život ide ďalej." A zaspala.

,,Sebastian! Sebastian! Sebastian!" Hayate pribehla k sluhovi, ktorý práve vystupoval z auta. ,,Bol si sa... previesť?" zháčila sa. ,,Nie tak celkom, slečna, deje sa niečo?" zamkol dvere. ,,Ryuu zmizla, nemôžem ju nikde nájsť." Sluha jej položil ruku cez plece a odviedol ju dnu. Podržal jej dvere, posadil ju na stoličku a vyzul jej topánky. ,,Nebojte sa, slečna je v poriadku," pousmial sa. Po schodoch zišiel Yukito. ,,TY!" ukázal na komorníka a nebezpečne sa ku nemu blížil. ,,Zaviezol si ju domov?!" Rozčuľoval sa nad jeho hlúposťou.
,,Čo je to tu za hluk?" Yuuka a Shougo zišli dole a každý schod pod nimi zavŕzgal. ,,Odviedol ju domov!" rozkrikoval sa chlapec. ,,Upokoj sa Yukito," povedala Hayate. ,,Ja som pokojný!" ..Tak prestaň kričať po mojom komorníkovi!" Pán Takanori pozrel na sluhu. ,,Je to pravda?" Sluha prikývol. ,,Pokorne Vás prosím o odpustenie pane, ale slečna vyzerala, že ak tu ešte chvíľku bude nervovo sa zrúti." Uklonil sa. ,,Je to všetko moja vina," zašepkala Hayate a utrierala si slzy. ,,To máš teda pravdu!" skríkol Yukito.
"Kde je Ryuu?" ozvala sa pani Kagurumiová spoza pána Takanoriho. "Tak kde je?!" ziapala po Sebastianovi, no nakoniec ju pán Takanori bol nútený upokojiť. "Neboj sa, Yuuka. Tvoja dcéra je určite v poriadku." Yuuka sa rozplakala Shougovi na ramene, no pri pohľade na nich Miku, Hayate i Yukito, prevrátili očami. "Fajn, takže divadlo skončilo, tuto Yuuka sa o to postarala... Au!" "Nehovor tak o nej!" zreval pán Takanori a Yuuku riadne objal. "Idem spať, toto nemienim počúvať." Miku sa odpratal do svojej izby. "Yukito? Hayate? Choďte i vy, zajtra budeme o niečo múdrejší a vymyslíme čo ďalej. I keď môj názor je taký, že by sme ju už mali nechať tak a konečne si užiť tieto voľné dni!"

"Ohayou!" Strčila hlavu do dverí Ryuu, no počula len hlasné chrápanie zo spálne. "Jasné." Hodila na seba bledo zelený župan a otvorila chladničku. "Výborné." Prázdny obsah ju teda prinútil sa obliecť a zájsť do najbližšieho obchodu, kde nakúpila čerstvé pečivo, mlieko a vajcia.
Košíkom sa dostavila k pokladni, zaplatila z vreckového a rýchlo sa pratala domov.
"Kde si bola?!" skríkol jej otec, len čo prekročila prah bytu. "V obchode. Chladnička je prázdna." "Jaj tak... Ah, bolí ma hlava a je mi príšerne zle." "Bol by si nepil, nie je ti nič." povedalo dievča, ktoré právo vykladalo nákup na stôl. Pán domáci prehodil jednu, možno dve poznámky na jej adresu o tom aká je drzá a ďalej to neriešil. Sedel zronený na stoličke ako hromádka nešťastia. Hánkami si masiroval spánky, no bolesť vôbec neustupovala. Po chvíli mu Ryuu hodila na stôl aspirin a pohár vody. ,,Vypi to, pomôže ti to," odvrátila sa od neho a pripravovala raňajky pre oboch. Celou kuchyňou sa začala šíriť vôňa vajíčok a pánovi Kagurumiovi sa už začali zbiehať slinky. Dcéra pred neho položila tanier vajíčok a pečivo. ,,Dáš si čaj?" Pokrútil hlavou a pustil sa do raňajok. Ryuu sa posadila na stoličku a tiež si vychutnávala raňajky. ,,Mimochodom, kde sa fláka tvoja matka a čo má znamenať ten papier na rozvod?!" pýtal sa s plnými ústami a tak mi niekoľko rozžutých kúskov padlo späť do taniera. Ryuu odvrátila pohľad. ,,Prečo sa to neopýtaš jej? Nerozprávam sa s ňou o takých veciach..." pichla do vajíčka, ako by sa presviedčala či je naozaj uvarené. ,,Takže," otec sa postavil, hodil tanier do dresu. ,,Ja idem, prídem... asi zajtra." ,,Fajn..." odvrkla Ryuu. Jej otec prešiel ku poličke, vopchal si kľúče do nohavíc a vytiahol peňaženku. ,,Choď si kúpiť niečo," dal jej na stôl peniaze a odišiel. ,,Za tých pár drobných?" opýtala sa znudene, ale keď videla koľko jej nechal skoro jej zabehlo. "Odkiaľ to vzal? Predsa len, tá štetka včera večer...." Schmatla tisícku a dívala sa na ňu akoby ani nebola pravá. "Čo to má znamenať?" Okamžite prešla do izby aj s mobilom na uchu, sadla si na stoličku za počítač a čakala. "Ryuu, kde preboha si?!" "Mama, prestaň vyšilovať. Mám niečo čo ťa bude zaujímať. Vráť sa okamžite domov!" "Čo ťa to napadlo?! Pán Takanori...." "...mi môže vylízať!" "RYUU!" zvreskla dievčaťu do ucha jej matka, no Ryuu to nevydržala a okamžite zložila.
Vzala peniaze, dala si ich do vačku. Prehodila cez seba ľahkú bundu, predsa len aj napriek tomu aké bolo ročné obdobie, bolo zatiahnuté a schyľovalo sa k búrke. Vzala kľúče z poličky a vyšla von.

Yuuka neveriacky pozerala na mobil kde sa už len ozývalo známe ,,tú tú túú". ,,Tak? Kde je?" opýtal sa nezaujato Shougo a listoval v dnešných novinách, ktoré mu práve James doniesol. ,,Doma..." hlesla a ďalej zaryto hľadela na rozsvietenú obrazovku svojho mobilu. ,,Pošlem po ňu auto." ,,To nie, nech ostane doma..." posmutnela a posadila sa. Dvere sa otvorili a dnu vošla Hayate v ružových šatách. ,,Dobré ráno," zahundrala si popod nos a prešla von na terasu. Obula si biele čižmičky a zbehla po schodoch. "He?" Spozornel Shougo a díval sa na dcéru. "A čo máš dnes v pláne ty?" Hayate prevrátila oči a vrátila sa späť k otcovi. "Budem ťa mať na očiach..." "Dnes je krásny deň!" prerušil sled myšlienok pána Takanoriho Sebatian. "Prepáč?" "Môj pane, čo ak by sme dnes podnikli piknik v prírode?" Uprel zrak na Hayate a mrkol na ňu. "Se- To je dobrý nápad!" zvýsklo dievča nadšene a hodilo sa po Sebastianovi. "No tak, Hayate. Je to len sluha." "Je to predovšetkým človek!" zasipela a pritisla sa k vysokému chlapcovi o čosi tesnejšie. Sebastian si prehrabol jeho lesklé havranie vlasy a znova zanechal na tvári stopy mrazivého úsmevu, ktorý však Hayate nikdy zvlášť nejak nevystrašil a on bol toho dobre vedomí.
Shougo na ňu podozrievavo pozeral a keď vošiel do miestnosti Miku urobil presne to isté. ,,To by stačilo!" povedal, chytil ju za ruku a pritisol ku sebe. Mračil sa. ,,Miku! Pusť ma!" snažila sa od neho odtisnúť no snaha bol márna. Oduto na neho pozerala. ,,Nepatrím ti..." riekla potichu. ,,Zatiaľ nie, ale už čoskoro budeš, neboj sa," riekol Takanori a postavil sa. ,,Pripravte nám veci na piknik." Yuuka sa usmiala, ten nápad sa jej veľmi pozdával, škoda, že tu s nimi nie je aj jej dcéra. Určite by sa jej to tiež páčilo. Dievčina odvrátila pohľad. ,,Do kedy..." Otec sa na ňu ani nepozrel. ,,Do kedy budeš o mne rozhodovať ty?!" vytrhla sa chlapcovi a vybehla z miestnosti. ,,Priveď ju späť James." ,,Ak dovolíte, privediem slečnu sám," ozval sa Sebastian. ,,Nie, ty nám priprav jedlo," podišiel k Yuuke a vtisol jej na pery letmý bozk. James sa uklonil a šiel za jeho dcérou. Tá sedela vo vstupnej hale na gauči. ,,Ľudovít," hladila kocúrika.
"Slečna..." Smutný pohľad komorníka vravel za všetko. "James, nebolo nutné aby si chodil." "Boli by ste radi, keby prišiel radšej Sebastian?" James sa zaškeril a sledoval dievča, ktoré sa otriaslo. "Ja..." "Myslíte, že som si to nevšimol? Sebastian je veľmi príťažlivý a tajomný mladý muž." James si svoje zvráskavené ruky skoval za chrbát. Hayate prikývla, no akoby nič nepovedal, ďalej pozorovala kocúrika, ktorý si hovel v jej náručí. "Ja už nemám dávno moc rozhodovať o mojom živote. Akokoľvek sa snažím, vždy príde otec, Miku, alebo...." odmlčala sa. "Ryuu?" Jamesovi klesol úsmev a jeho výraz sa premenil na ustráchaný. Dievča neodpovedalo, len sa postavilo a spolu s Ľudovítom sa priblížila k oknu. "Chcel by som vám pomôcť, ale nemám tú moc." Hayate mykla ramenom a sledovala, ako sa vietor hrá so steblami trávy. "James, môžeš mi priniesť tie zemiaky so skladu?" James sa na päte otočil od Hayate a zamračil sa na Sebastiana. Prikývol. Daj si pozor na to, čo robíš, Sebastian!" James nepríjemne zazeral po chlapcovi, ktorý nechápal jeho náhle znepokojnenie, len čo prechádzal popri ňom.
,,Sebastian..." povedalo dievčano a smutne hľadelo von oknom. Komorník pristúpil bližšie ku nej. ,,Chcela by som byť voľná, chcela by som byť ako Ľudovít, nikto ho netýra, nerozkazuje mu... Aspoň raz v živote by som chcela byť sama sebe pánom, chcem.. chcem toho tak veľa?" hlas sa jej zlomil. Pustila kocúra ne zem, padla na kolená a tvár si zaborila do dlaní. Vzlykala. Sebastian mlčky nad ňou stál. Hayate sa vážne snažila upokojiť sa, ale nešlo to. Predstava, že si bude musieť vziať toho hlúpeho nafúkaného idiota ju desila. A bála sa. O Ryuu. Tak veľmi ju ľúbila, ale osud im bohužiaľ do kariet neprihrával. ,,Ne, Sebastian," otočila sa na sluhu a utierala si slzy z tváre. ,,Ak, ak by som chcela újsť, pomohol by si mi?" Chlapec zvesil hlavu. "To nemôžem pánovi urobiť." "Sebstian!" "Nie Hayate! Nebudem mať na zodpovednosť ešte aj toto!" Zlostne sa otočil a náhlil sa zasa naspäť do kuchyne. "A toto malo byť čo?!" Hayate si poutierala slzy, vystrela sa a sledovala, ako sa k nej náhlila ďalšia silueta. "Hayate! Hayate!" Zadychčaný Yukito zastal tesne pred kocúrom, ktorý naň neľútostne zaprskal. "Kľud Ľudovít a ty, čo tu chceš ešte aj ty?" "Musíme ísť za Ryuu!" "Pche! A prečo by som mala ísť aj ja, je to tvoje dievča!" "Tak počúvaj...." chlapec schmatol Hayatine zápästia a zodvihol ich do vzduchu. "Prestaň sa už takto konečne chovať! Ja viem, že to nemáš dva krát ľahké, ale idem ti pomôcť!" "Čo?" Hayate sebou trhla, ale márne. Ryo držal zovretie príliš pevne. "Viem ako ju miluješ a teraz je čas sa schopiť a ísť za ňou! Ja už dávno viem, že ona ma v skutočnosti nikdy nemilovala. Ak chceš ujsť, tak uteč s ňou a buď šťastná i ty, i Ryuu. Len to chcem." Zúfalo jej pustil ruky a potiahol nosom. "Tak?"
Pozrela do zeme. ,,Aj keby som nechcela, aspoň do kým sa nevrátime domov to tu musím vydržať, nemám sa ku nej ako dostať Yukito-san," vytrhla sa mu, no stále mlčky pozerala do zeme. ,,Nejako to musí ísť, ak by si si na ten piknik vzala koňa, určite existuje cesta cez ten les, no nie?" opýtal sa s nádejou v hlase. Dievčina sa zamyslela: ,,To by išlo, ale otcovi to bude podozrivé." ,,Tak mu povieš, že sa chcem učiť jazdiť na koni a je to!" Dievčina cúvla, rozhodný chlapcov hlas ju zaskočil, ale napokon súhlasne prikývla. ,,Urobím to." Yukito sa usmial a objal ju. ,,ďakujem," otočil sa a odkráčal preč. James stál za rohom a mlčal. Vždy veril, že je to rozumné dievča ale sklamala ho. Obrátil sa a odkráčal smerom k Takanoriho pracovni. Hayate sa rozbehla do izby a prezliekla sa do niečoho pohodlnejšieho. Prečesala si vlasy a šla do stajne. ,,O-otec?"
Pán Takanori hladil koňa po pysku a podával mu sladké kocky cukru do papule. "Hayate, Hayate," začal celkom nevine. "Ako si takto Jamesa mohla sklamať a ja som to," zasmial sa, "očakával, moja malá." "Ale..." "Len ticho!" Pán Takanori odstúpil od koňa a schytil Hayate rameno. "Kam si sa chcela vybrať?" "Nikam. Au! Dobre, dobre. Chcela som utiecť a čo?!" "A čo?! Chceš dopadnúť ako tá Yuukina fľandra?! Zmenila ťa k horšiemu a to som si myslel, že sa už začínaš správať. No nič. S Yuukou som sa dohodol, že ak na súde bude rozvedená, ochotne dá dcéru do opateri otcovi a už ju nikdy neuvidíš, to ti garantujem!" "Ale oci!" "A dosť! Odteraz máš zákaz ku koňom a hneď dnes po večery sa vraciame späť domov a bez diskusie!" Hayate sa rozplakala a rozbehla naspäť do domu, kde vrazila do Sebastiana. "Slečna?" "Dajte mi všetci pokoj!" Dievča zvresklo po sluhovi, ako ešte nikdy predtým a rozbehlo sa do svojej izby. "Hayate." Sebastian si cez rameno prehodil hodvábnu šatku a vyšiel po schodoch hore ku Hayatiným dverám. "Slečna, mám dovolené vojsť?" Nik sa neozval a tak to bral ako tiché "áno". "Hayate, prosím..." Dievča ležalo na postely tvárou dolu a tlačilo si uplakanú tvár do vankúša. Sluha si sadol ku nej a pohladil ju po chrbáte. "No tak, to prejde." Ticho. "Hayate, prestaň už trucovať." Sebastian hovoril celkom pokojne, no pritom akosi znervóznel.
,,Imnk?" stisla v rukách paplón. Vzdychol si. ,,Inak nič." Dievčina konečne odlepila svoju tvár od vankúša a uplakanými očami pozerala na sluhu. ,,Prečo mi to robí Sebastian? Nenávidím ho za to..." posadila sa a pevne ho uchopila za plecia. Pozerala mu priamo do očí. Jeho vždy chladné oči boli teraz akosi plné neistoty. ,,Asi vás chce iba ochraňovať," pritisol si ju viac ku sebe. Hayate mu položila hlavu na hruď, pravidelný tlkot bijúceho srdca ju upokojoval. ,,Myslíš, že s ňou niekedy budem môcť byť?" ,,Pri vašom otcovi asi ťažko slečna," povedal takmer ospravedlňujúco. Privrela oči a nechala sa unášať tým pravidelným rytmom zvuku. ,,Možno by som odišla do Anglicka, ale potom je tu druhá možnosť a tým je... smrť..." povedala potichu. ,,Ani nad tým neuvažujte," riekol sluha. Dva prsty jej položil pod bradu a zdvihol jej hlavu hore. ,,Sebasti..." začervenala sa dievčina, no kým stihla niečo povedať ich pery sa spojili.
"Hayate! Prišl..." Ryuu zastala vo dverách a tak rýchlo ako prišla, tak aj odišla.
Dievča sa rozbeho po schodoch so slzami v očiach a zo zovretými päsťami. Cestou kopla do drahej čínskej vázy, ktorá sa v tú chvíľu roztrieštila na malé kúsky. "Sle... Slečna Ryuu, počkajte!" Za uplakaným dievčaťom sa rozbehol Alexander a schmatol ju za rameno. Dievča sa otočilo a v nervoch chlapca, ktorý bol približne v jej veku, kopla do rozkroku a ďalej pokračovala vo svojej ceste.
"Alexander!" skríkli naraz Hayate i Sebastian keď sa náhlili po schodoch dolu. Obaja si kľakli ku zvíjajúcemu záhradníkovi a dievča len s údivom ešte zahliadlo Ryuuin tieň.
"Ryuu?" Dievča nekontrolovateľne vbehlo na terasu, prevrátilo kvetináč s palmou a začalo utekať kamsi do lesa. "Ryuu!" "Yukito, nechaj to tak!" Pani Kagurumiová ho rukou zasa posadila do stoličky a sama sledovala ako sa dcérine štíhle telo strácalo v tmavej húštine. "Čo do pekla, má toto všetko znamenať?" Pán Takanori zastal medzi dverami a sledoval zadýchaný pár.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama