Red [Chapter 22.]

12. září 2011 v 19:43 | Seme-kun Ryuu a Uke-chan Hayate píšu.... |  Stories
Názov: Red
Žáner: Yuri, Romance, Comedy
Dostupnosť: 18+


,,Ryuu!" zakričala Hayate a rozbehla sa za dievčinou do lesa. ,,Ryuu! Počkaj! Prosím!" no bohužiaľ za dievčinou s poriadnym nádskokom akosi nestíhala. Druhé dievča sa len krátko obzrelo a pokračovalo v ceste ale trochu spomalila a tak ju Hayate asi po 5 minútach behu konečne dohonila. Chytila ju za ruku a potiahla ku sebe. ,,P-prosím, počkaj..." pozerala na ňu a snažila sa popadnúť dych. ,,Čo chceš?" chladne ju odbila Ryuu, potiahla rukou a urobila krok vzad. Noha jej však ostala na prázdnom a obe spadli dole. Chvíľu sa kotúľali v spoločnom objatí až napokon zastavili na rovine s potokom. ,,Hlupaňa," smerovala Ryuu poznámku na Hayate, ktorá sa tiež práve dvíhala zo zeme. ,,S-si v poriadku?" pozrela na ňu a natiahla ku nej ruku. Dočkala sa však len toho, že jej drahá polovička po nej strelila. ,,Prosím Ryuu!" do očí sa jej už tisli slzy. ,,Prosím..." ,,ČO?! Ja som bola snáď tá, ktorá sa olizovala so svojím vlastným sluhom?" To už dievčina nevydržala, že sa na ňu pozerala s takým odporom v očiach a rozplakala sa. Ryuu sa zodvihla, oprášila a bezcitne odišla v smere rieky. Hayate sedela na zemi a cez zaslzené oči už ani nevedela rozoznať planú Ruuinu siluetu. "Slečna?" Dievča zodvihlo hlavu k smeru, kde začula hlas svojho verného sluhu. Zotrela si z očí slzy a uvidela jeho ustráchanú tvár.


"Sebastian?" Chlapec si pokorne kľakol na jedno koleno a objal Hayate i on so slzami v očiach. Neskôr sa však spamätal, postavil sa opäť na nohy a zároveň si Hayate vzal na ruky. "Ona nie je pre teba," zavrtel hlavou a pritisol si ju celkom k svojej hrudi. Dievča sa započúvalo do hlasného tlkotu jeho srdca. Bol to tak nádherný zvuk, no pri Sebastianovi strácalo svoje kúzlo. Keď počula to Ryuuine, bol to celkom iný pocit. Oddala svoje telo sluhovi a ten ju poslušne odniesol naspäť k pozemku.
Len matne vnímala scenériu okolo seba. Bola unavená a slabá. Zachytila útržky viet, ako Yuuka niečo hovorí Ryuu v zmysle, že je nezodpovedná a nápodobne. ,,Sebastian..." zašepkala Hayate a úplne sa poddala jemu chladnému zovretiu. Z jeho tela sálalo teplo, bolo však iné. Iné od toho aké teplo pociťovala v prvú noc, keď s ňou bola. Vtedy to bola láska, ale teraz, je to len smútok a sklamanie a zrada?
Yuuka už konečne skončila s drezírovaním svojej dcéry. Objala ju. ,,Bála som sa o teba." Ryuu mlčala. Premýšlala, povedať matke o otcovi? Alebo je to naozaj už márne? ,,Mami, otec prišiel včera domov a..." pozerala na ňu. Shougo zajastril ušami aby zachytil každučký kúsok ich rozhovoru. ,,Vyzerá to tak, že pracuje a že ho to všetko mrzí. Asi sa chce zmeniť. Vráť sa ku nemu mami," povedala prosebne. Matka len pokrútila hlavou. ,,Prepáč Ryuu, ale ja už tvojho otca nemilujem. Celé tie roky som sa s ním len trpela. Keď sa so Shougom vezmeme, pôjdeš ku nemu."
Ryuu sťažka vzdychla. Pohľad obrátila na Ryoa, ktorý sa na ňu mračil, Miku, ktorý jej vyplazil jazyk a chechtal sa v kúte, Hayate, ktorá sa zdržiavala ešte vždy v zamilovanom objatí Sebastiana a pred ňou šťastná rodina, do ktorej žiaľ ona už dávno nepatrila. "Už vás nikdy nechcem vidieť!" Dievča zhodilo stoličku z terasy dolu a rozbehla sa k svojmu starému bicyklu, ktorý zjavne už korodoval. Akonáhle nohami stúpila na pedále, nezastavila sa. Ostatní sa len dívali na dopadajúcu stoličku, ktorá zanechala po Ryuu len jedno - neznesiteľný zvuk tichého prázdna.
"Ry..." "Nechaj ju, beztak to už nemá cenu." Pán Takanori sa díval na rozvírený prach, ktorý tu zostal od bicykla. Pohľadom zagánil na sluhu a dcéru, a tak bol nútený Sebastian Hayate pustiť na zem, aby sa mohla, ako-tak, spamätať. "Čo tu tak všetci postávate? Hádam máte svoju prácu! Sebastian, prines večeru!" Sluha sa prudko uklonil a ráznym krokom odišiel do kuchyne. "Alexander, postaraj sa o ten záhon ruži a James, priprav nám ten príbor, ktorý som priviezol z Talianska." Obaja poddaný sa uklonili a vyšli naprieč svojim povinostiam.
,,U-uhm..." Hayate mlčky pozerala na miesto kde Ryuu zmizla. ,,Nie som hladná..." zašepkala a otočila sa. ,,Nikam nejdeš!" okríkol ju otec a chytil ju za ruku. ,,Prosím posaďte sa za stôl, musím sa so svojou dcérou porozprávať," zamračil sa a ťahajúc ju za ruku kráčal do kancelárie. Sotil ju do kresla. ,,Prestáva ma to baviť ty hlupaňa! Ako dlho mám to tvoje správanie ešte trpieť?!" kričal. ,,O-otec..." zašepkala. ,,Zašla si príliš ďaleko, a okrem toho ubližuješ aj mojej milovanej Yuuke! A to je neodpustiteľné! Moja dcéra a lezba," ohrnul nosom. ,,Takže, ti opäť priradím nejakého vychovávateľa a najlepší bude Haruka. Pri ňom si bola krotká ako baránok!" ,,H-ha...Haruka-san?" zreničky sa jej zúžili od strachu a po tele jej prešla vlna triašky. ,,Zavolám mu a uvidíte sa ešte dneska večer," otočil sa. ,,Vlastne by sme ho mohli pozvať na večeru," prikývol a vyšiel von. Hayate ešte hodnú chvíľku hľadela na jeho dvere a potom sa rozbehla do svojej izby.

"Som doma!" povedala reflexívne Ryuu a sňala si z nôh odrané tenisky. "Oci?" Pán Kagurumi prekvapil svojím pôvabom a eleganciou a dnes skutočne vyzeral akosi inak a nie ako ten zúbožený alkoholik, ktorého Ryuu poznala. "Ryuu, som taký rád, že si doma." V byte vládol poriadok, žiadny zápach. "T-Ty si mame kúpil kompletne nový nábytok!" Ryuu od nadšenia zhíkla a rukou si kryla ústa, popritom druhou poukazovala na nové vybavenie bytu. "Som vôbec v našom byte a si vlastne môj ocko?" Ryuu si dala ruky v bok a pozrela naň jedným obočím zodvihnutým a jej šibalským úsmevom. Pán Kagurumi sa začal smiať a dcéru objal. "Nikdy predtým si toto nerobil, tak to nerob ani teraz." Ryuu od seba otca odstrčila a vošla do svojej izby, ktorá bola tiež kompletne prestavaná. "Nádhera. Ehm, chcela som povedať... Kde si na to všetko vzal?" Vedela, že otec je za ňou a čakal jedine na to, aká bude jej reakcia na novú detskú izbu.
Ryuu nebola schopná nič povedať a tak len mlčala a zízala do svojej novej, kompletne prerobenej detskej izby. ,,Som rád, že sa ti páči," usmial sa otec a otcovsky ju potľapkal po ramene. ,,Je to úžasné, ale teraz pravdu, od kiaľ si na to..." ,,Tak miláčik, musím ja ísť zase, vrátim sa večer, na stole máš nejaké peniaze, takže..." odmlčal sa, ,,mohol by som ťa o niečo poprosiť?" Opýtal sa takmer nečujne. Ryuu prikývla ležiac už vo svojej úplne novučičkej postieľke. Teraz cítila presne to isté, ako keď vošla k Hayate do izby, teplú náruč domova. ,,Mohla by si sem priviesť mamu a ukázať jej to? Moc ma to mrzí a chcel by som aby sa ku mne zase vrátila. Pochopil som, že chyba bola vo mne... a chcel by som to všetko napraviť." Podišiel ku nej a postrapatil jej vlasy. ,,ďakujem miláčik," s otcovskou nehou ju pobozkal na čelo, otočil sa a dievčina už len počula buchnutie dverí.

Zatiaľ čo Hayate znova trucovne sedela na posteli vo svojej izbe a v náručí držala milovaného Ľudovíta, hypnotizovala pohľadom mobil a dúfala, že jej Ryuu aspoň zavolá.
Po desiatich minútach pochopila, že to nemá zmysel a tak si len sťažka povzdychla a nechala nech jej tvár hladí príjemný vánok z pootvorených balkónových dverí. "To sa nám to teda ale predĺžilo...." zvesila hlavu ku kocúrovi, ktorý pokojne spal na jej nohách. A mala pavdu. Z trojdňového výletu sa to pretiahlo na niekoľko nekonečných dní. Bolo to ťažké a Ryuu bola preč, všetko sa začala akoby odznova.
Ani po necelých 20 minútach sa ozvalo klopanie na jej dvere. Len nenápadne očkom na ne pozerala. Otec to zrejme nebol pretože to by sa boli rozleteli a už by po nej hulák, pani Kagurumi nemala prečo za ňou chodiť a Miku, ten by ani neklopal. A tak len neochotne zložila Ľudovíta zo svojich nôh a položila ho na ružový vankúš. Postavila sa a prešla ku dverám. Opäť sa ozvalo klopanie. ,,už idem..." povedala neochotne a otvorila dvere. ,,H-haruka-san?" ústúpila dozadu. Haruka bol muž okolo 25 rokov, mal čierne vlasy asi po plecia a zelené oči. ,,Volal mi tvoj otec," pousmial sa, ,,vraj sa opäť nevieš chovať a povedal mi, že sa zmeriavaš na opačné pohlavie, je to pravda?" ,,A čo ako?" vzdorovito na neho pozrela. Na jej tvár dopadla facka, oči jej zaliali od bolesti slzy, no vzdorovito a silno stála pred ním, aby mu dokázala svoj postoj voči nemu.
"Hayate..." začal nevinne a zároveň tak falošne nežne. "Nikdy sa nezmeníš, však?" Hayate sa ani nepohla. "Myslel som si. Počkám ťa na terase a prosím..." premeral si ju pohľadom od hlavy až po päty, "prezleč sa!" Dievča sa mračilo za odchádzajúcim mužom zazeralo čo najznechutenejším výrazom na tvárí. K nikomu inému neprechovávala taký odpor ako k nemu.

Ryuu držala v rukách mobil a čelo jej zároveň zalial pot. Čo má Hayate povedať, len čo to zodvihne? Má to vôbec význam? Tak veľmi sa bála.
Napokon sa však odhodlala a otvorila zoznam kontaktov. Našla si jej meno a stlačila zelené tlačítko. Ozvalo sa znamé - tú tú tú a dievčine pri mobile sa rozbúchalo srdce. Po dlhšom zvonení a žiadnej odozve už už chcela hovor ukončiť, keď sa na druhej strane ozvalo známe: ,,Prosím?" ,,H-hayate...?" začala Ryuu zdráhajúc sa slova. Dievčina na opačnej strane mlčala, čo Ryuu brala ako súhlas, že má pokojne pokračovať ďalej. ,,Ja som len chcela...." ,,Ryuu..." ozvala sa dievčina na druhej strane. ,,Neospravedlňuj sa prosím, nie je tvoja vina..." ,,Ale Hayate ja ťa..." ozvalo sa šušťanie. ,,Zdravím, Hayate bohužiaľ nemôže, práve sa ide učiť slušnému správaniu, zavolaj neskôr prosím, no... vieš, čo? Nevolaj radšej vôbec." Hovor ukončený.
"Čo do pekla...?" Dievča zvraštilo obočie a chňapla po bunde vedľa postele.

"Ryuu!" vykríkli naraz Miku a Yukito, len čo v bráne uvideli zadýchané dievča s bicyklom. "HAYATE! Kde je?" "Nikde!" Vo hlavných dverách sa zjavil pán Takanori a prísne zazeral na trojicu mladých ľudí pred ním. "Hayate pre teba už od dnešného dňa vôbec neexistuje!" "Ale..." "Povedal som NIE!" Jeho krik Ryuu, Yukita i Mikua úplne ochromil. "Shougo..." za mužom sa zjavila pani Kagurumiová a jemne ho objala. "Mami! Otec sa zmenil a... a chcel byť ťa vidieť a porozprávať sa! Neuveríš ako sa to u nás doma zmenilo! Je to ohromné!" Ryuu jasala, no hlavne sa snažila odpútať jej pozornosť od pána Takanoriho.
,,Tvoj otec už šancu dostal a nie len jednu, už ďalšia nebude, prepáč Ryuu naozaj ma to mrzí," šla ku nej a objala ju. ,,Ale mami... Jeho to naozaj mrzí, musíš mi veriť, kúpil ti komplet nový nábytok, všetko!" chytil ju za plecia a mierne ňou trhla. ,,Yuuka," Takanori ju chytil za ruku a potiahol ku sebe. Zvodne ju objal okolo drieku a pobozkal. Popritom sa pozeral na Ryuu pohľadom, že sa jej vysmieval rovno do očí. ,,Mrzí ma to Ryuu, ale konečne som šťastná a je na čase aby si sa ty rozhodla, či budeš s otcom alebo so mnou." Pritisla sa viac ku svojmu nastávajúcemu. Yukito podišiel k Ryuu. ,,Ostaň tu s nami prosím, ešte dva dni. Prosím ťa o to," pousmial a a pobozkal ju na líce. ,,Myslím, že nie som sám, Hayate je na terase," zašepkal jej do ucha a objal ju. Takmer dievča vyhŕklo jej meno, no nemala tú odvahu pred podráždenými rodičmi. Rozbehla sa k terase a očami behala po jej obsahu. "Ha-..." "Pšššt!" Hayate Ryuu schytila zozadu a stiahla ju za roh chaty.
"Hayate!" Ryuu sa na ňu nenásytne vrhla a vrazila jej ústa na tie jej. "Ryuu, spomaľ!" Dievča od seba Ryuu odtiahlo a skryla si tvár do dlaní. "Teraz je to oveľa horšie, než si dokážeš predstaviť!" "Ako to?" "Haruka!" "Ten, ten bastard čo ťa kedysi... No.. "vychovával"?" "Presne ten." Hayate kývla na súhlas a uprela svoje zelené oči k Ryuu. "Neviem čo robiť, je to čím ďalej tým horšie a Sebastián..." "Miluješ ho?" Ryuu sa odmlčala a pochopila, že otázka nebola rovno dva krát dobre položená. "Prepáč!" "Nie!" "Hm?" Dievča s prekvapením pozrelo na Hayate, ktoré sa v tom momente oprela o stenu. "Nemilujem ho. Zrejme to bolo v záchvate zúrivosti keď si odišla a..." "Utečme!" Ryuu prerušila pochod Hayatiných slov. "Čože?!"
Dievčina ju prepaľovalal pohľadom. Hayate len sklopila zrak. ,,Ryuu, prepáč, ale ja... nemôžem, otec by ma hľadal a keby ma našiel..." privrela oči a sklonila hlavu. ,,Hayate!!" ozval sa nahnevaný mužský hlas. Tu až strhlo a po chrbte jej prešli zimomriavky. Pritisla sa viac k Ryuu. ,,Bojím sa ho..." zašepkala a do očí sa jej nahrnuli slzy. Druhé dievča ju upokojujúcu hladkalo po chrbte. ,,Hayate!!" zakričal muž opäť jej meno. Kusla si do pery a pozbierala kúsok hrdosti čo jej zostal. ,,Počkaj tu prosím, ano? Kým neodíde," nadýchla sa a vykročila. ,,Čo chceš?!" oborila sa na neho. ,,Ako sa so mnou rozprávaš?" podišiel ku nej a zdrapil ju za ruku. ,,Au! Prosím prestaň!"
Ryuu vystrčila hlavu spoza rohu a len sa mohla nečinne prizerať ako ju Haruka odnáša kamsi do vnútra. Zalapala do prázdna po dychu a začala dvojicu sledovať. Jej sledovanie však netrvalo dlho, pretože Haruka i Hayate zostali stáť v predsieni. "No tak maličká, netras sa toľko!" "Hej, Haruka-san! Zasa si nám prišiel všetkým strpčovať životy?" Ryuu sa medzitým skryla za obrovský kvetináč a sledovala, ako do miestnosti vošiel Miku. "Robím láskavosť jej otcovi a pokiaľ mám stále čerstvé informácie, tak aj zároveň tvojmu svokrovi." Pri poslednom slove Haruku drhlo k smiechu, no udržal to v sebe. "Skutočne, nezmenil si sa." "I ja som si povšimol, že si rovnako odporný a namyslený sopliak!" Miku skrivil obočie a provokatívne sa na muža usmial.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama